WASHINGTON. Bývalý spravodajský analytik vojenského letectva Spojených štátov (USAF) dostal v utorok trest 45 mesiacov odňatia slobody za únik tajných informácií o útokoch amerických bezpilotných lietadiel na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra AP.
Informácie o útokoch dronmi v Afganistane
Daniela Halea podľa vlastných slov motivoval pocit viny k tomu, aby investigatívnemu novinárovi prezradil podrobnosti o americkom programe útokov dronmi v Afganistane, pri ktorých podľa neho dochádzalo k zabíjaniu civilistov.
Sudca Liam O'Grady výšku trestu zdôvodnil potrebou odradiť ďalších ľudí od prezrádzania utajovaných skutočností. Haleovi povedal, že mal k dispozícii aj iné možnosti, ako prezradenie tajných informácií novinárovi.
Daniel Hale sa priznal k nezákonnému úniku informácií, pred súdom sa preto riešila hlavne otázka, či jeho správanie ohrozilo národnú bezpečnosť USA a či by mal súd zohľadniť aj motívy jeho konania.
Pochybnosti o presnosti útokov
Počas pobytu vo väzbe totiž Hale v 11-stranovom liste opisoval hrôzu, ktorú podľa vlastných slov cítil pri sledovaní videí zachytávajúcich útoky na afganských civilistov.
Bývalého litovského diplomata odsúdili na šesť rokov za špionáž pre Rusko Čítajte "Spáchal trestný čin, aby upozornil na to, čo považoval za nemorálne konanie vlády spáchané pod rúškom tajomstva a v rozpore s verejnými vyhláseniami vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu o údajnej presnosti armádneho programu útokov dronmi," uviedol Haleov právny tím počas procesu.
"Daniel Hale bol len pred chvíľou odsúdený na štyri roky väzenia. Jeho zločin bol, že hovoril túto pravdu: 90% ľudí zabitých americkými dronmi USA sú náhodní okoloidúci, a nie zamýšľané ciele," reagoval na Twitteri známy americký whistleblower Edward Snowden.
Trestné stíhania amerických občanov za úniky tajných informácií boli v USA kedysi zriedkavé, pripomína denník The Washington Post.
Počas vlády Baracka Obamu a následne aj jeho nástupcu Donalda Trumpa sa však stali čoraz bežnejším javom.
Americké ministerstvo spravodlivosti sa stále snaží o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, ktorému hrozí v USA 175 rokov väzenia za zverejnenie tajných informácií.
