NEW YORK. Pandémia ochorenia COVID-19 tento rok postihla konfliktové a chudobné krajiny oveľa horšie ako v roku 2020.
Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (OSN) na to upozornil úradujúci námestník generálneho tajomníka pre humanitárne záležitosti Ramesh Rajasingham, podľa ktorého najmenej 124 štátov čelí vyšším počtom prípadov a úmrtí v dôsledku nedostatočného prístupu k vakcínam, uvoľňovania opatrení pre verejné zdravie, intenzívnejšieho spoločenského miešania a šírenia nákazlivejšieho delta variantu koronavírusu.
Najnebezpečnejšie obdobie pre chudobných
Medzi tieto štáty patrí aj 17 nestabilných a konfliktom postihnutých krajín.
„Táto pandémia sa ešte zďaleka neskončila. Pravdepodobne sme v jednom z najnebezpečnejších období pre najchudobnejších ľudí na našej planéte,“ povedal Rajasingham.
Vo svojom brífingu, ku ktorému sa dostala agentúra The Associated Press (AP), Rajasingham uviedol, že dosiaľ v roku 2021 takmer tri štvrtiny krajín, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc, zaznamenali viac prípadov alebo úmrtí ako za celý minulý rok.
Vo viac ako jednej tretine z týchto krajín je „tento rok najmenej trojnásobne viac prípadov alebo úmrtí v porovnaní s minulým“.
Následky krízy sú omnoho väčšie
Tieto počty sú podľa neho však len „vrchol ľadovca“, pretože mnohé krajiny nemajú dostatočné testovacie kapacity, takže OSN nemá „tušenie o skutočnom rozsahu krízy“.
Rajasingham vyzval medzinárodnú komunitu, aby zareagovala na dvojaký smer pandémie, charakteristický dramatickými rozdielmi v chudobných a bohatých štátoch, a zabezpečila pre najchudobnejšie krajiny prístup k ochranným prostriedkom, kyslíku, testovacím sadám a ďalším kritickým zásobám, ale pomohla napríklad aj pri verbovaní a školení zdravotníckych zamestnancov na očkovanie.
Chýba efektívny systém humanitárnej pomoci
Globálny humanitárny systém podľa neho žiada na riešenie pandémie a zhoršujúcich sa dopadov na najchudobnejších 36 miliárd dolárov na pomoc 161 miliónom ľudí.
Pandémia sa podpísala pod vzostup chudoby v Tichomorí Čítajte Rajasingham upozornil, že aj nestabilné a konfliktom postihnuté krajiny musia mať prístup k vakcínam. Krajiny, pre ktoré OSN vyzvala na humanitárnu pomoc, dosiaľ dostali 80 miliónov vakcín proti koronavírusu.
Na dosiahnutie cieľa Svetovej zdravotníckej organizácie - do septembra zaočkovať 10 percent obyvateľstva v každej krajine, budú však krajiny vyžadujúce humanitárnu pomoc potrebovať 162 miliónov dodatočných dávok. Chudobné a konfliktové krajiny zároveň potrebujú efektívny systém dodávok.
„Takmer polovica krajín s humanitárnymi výzvami podala menej ako 50 percent dávok, ktoré im boli doručené. Napríklad v Južnom Sudáne nebolo možné vakcíny podať, pretože na to neboli k dispozícii finančné prostriedky,“ vysvetlil Rajasingham.
Bezpečnostná rada OSN sa v pondelok stretla, aby prediskutovala zavedenie rezolúcie z februára, ktorá požadovala humanitárnu pauzu pre očkovanie vo všetkých konfliktných oblastiach a tiež „spravodlivý a cenovo dostupný prístup k očkovacím látkam proti COVID-19 v situáciách ozbrojených konfliktov, situáciách po konflikte a v zložitých humanitárnych situáciách“.
Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19
- Covid Automat: Tabuľka s aktuálnymi opatreniami a zákazmi
- Všetko o očkovaní vakcínou proti Covid-19 na Slovensku
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
