WASHINGTON. Vzťahy s Bagdadom vstupujú do novej fázy. Americká bojová misia v Iraku sa skončí do konca roka.
Oznámil to v pondelok prezident USA Joe Biden po rokovaní s irackým premiérom Mustafom Kázimím v Bielom dome. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Spolupráca bude pokračovať
"Spojené štáty sú odhodlané aj naďalej spolupracovať (s Irakom) v oblasti bezpečnosti a budú pokračovať v odbornej príprave (irackých jednotiek) a budú asistovať pri riešení situácie ohľadom Islamského štátu (IS)," vyhlásil Biden podľa agentúry AFP.
Biden mal priniesť normálnosť, v prvých sto dňoch priniesol najmä silnejší štát Čítajte Biden tiež zdôraznil, že USA podporujú Irak v snahe usporiadať demokratické októbrové voľby a že v tejto otázke spolupracujú s Bagdadom, ale aj s Radou pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) a s Organizáciou Spojených národov (OSN).
Premiér Mustafa Kázimí novinárom v Bielom dome povedal, že USA a Irak majú "strategické partnerstvo".
"Amerika pomáha Iraku. Spoločne bojujeme a porazíme Islamský štát," citovala Kázimího agentúra AFP.
Proiránske sily ocenili krok USA
Viaceré vplyvné proiránske skupiny v Iraku privítali tento krok USA, informovala o tom agentúra AFP.
Organizácia Conquest Alliance, ktorá je politickým krídlom Ľudových mobilizačných síl (Hašd Šaabí - PMF), podľa svojich vyjadrení považujú oznámenie Washingtonu za "pozitívny krok smerom k úplnej zvrchovanosti Iraku".
PMF zastrešujú množstvo menších ozbrojených milícií s väzbami na Irán. Na oznámenie USA pozitívne zareagovali aj ďalšie proiránske skupiny.
Misia začala pred 18 rokmi
V súčasnosti v Iraku pôsobí 2500 amerických vojakov, ktorí pomáhajú miestnym silám čeliť zvyškom skupiny IS, napísala agentúra AP. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová odmietla konkretizovať, koľko mužov zostane v Iraku do konca roka.
"Konkrétne číslo bude závisieť od toho, koľko jednotiek bude potrebných pre splnenie misie," povedala Psakiová. Od roku 2022 sa má prítomnosť amerických vojakov zredukovať výlučne na poradenstvo a výcvik irackej armády.
Američanmi vedená koalícia vpadla do Iraku koncom marca 2003. Vládu vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna obviňovala z držby zbraní hromadného ničenia. Tie sa však v krajine dosiaľ nenašli.
