TUNIS. Tuniská polícia v pondelok zavrela pobočku panarabskej televízie al-Džazíra v hlavnom meste Tunis, uviedla agentúra AFP.
Novinári televízie, ktorá má hlavné sídlo v Katare, informovali, že policajti nemali súdny príkaz ani povolenie na vykonanie razie, ktorá zavretiu predchádzala.
Uzavretie vraj nariadil súd
Príslušníci bezpečnostných síl však podľa al-Džazíry uviedli, že plnia pokyny súdu.
Policajti všetkých novinárov požiadali, aby opustili priestory pobočky. Reportéri informovali, že policajti im nariadili vypnúť si mobilné telefóny. Svoje osobné veci si z redakcie odniesť nesmeli. Ďalšie vybavenie v redakcii polícia zhabala.
"To, čo sa deje, je veľmi nebezpečné. Je to dôkaz, že sloboda tlače je ohrozená. Dnes je to al-Džazíra, zajtra to budú iné médiá," uviedol pre agentúru AFP riaditeľ tuniskej pobočky al-Džazíry Lutfi Hadždži.
Organizácia na ochranu práv novinárov Reportéri bez hraníc (RSF) vo svojom vyhlásení odsúdila raziu v pobočke al-Džazíry v Tunisku a "zapojenie médií do politických konfliktov".
Ďalšia politická kríza
Tunisko sa ocitlo v ďalšej politickej kríze po tom, ako prezident Kajs Saíd v nedeľu večer oznámil, že odvolal premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu na 30 dní. Prezident však vo svojom prejave k národu ubezpečoval, že koná v súlade s ústavou.
Televízia al-Džazíra informovala, že strana Ľudové hnutie tento prezidentov krok ocenila ako "cestu ku korekcii smerovania revolúcie, ktorý narušili antirevolučné sily na čele s (vládnou) Stranou obnovy (an-Nahda)".
Sekulárna a liberálna Demokratická strana však odmietla prezidentove opatrenia a vyzvala na zjednotenie snáh, ktorých cieľom má byť dostať krajinu z krízy rešpektovaním demokracie, ľudských práv a bojom proti politickej korupcii.
Prezident v televíznom prejave vyhlásil, že pre odvolanie premiéra a pozastavenie činnosti parlamentu sa rozhodol na základe 80. článku ústavy, ale aj pod tlakom masových protestov vo viacerých tuniských mestách, kde predtým tisíce ľudí obvinili vládu z nečinnosti v boji proti koronavírusovej pandémii a požadovali rozpustenie parlamentu.
Vládnuca Strana obnovy označila tento krok prezidentov krok za štátny prevrat, iní jeho odporcovia hovoria o "útoku na demokraciu".
Demonštrácie odporcov i priaznivcov tuniskej vlády v Tunise pokračovali aj v pondelok, pričom ich sprevádzajú aj násilnosti - ich účastníci po sebe hádzali kamene a fľaše.
V duchu rozhodnutia hlavy štátu príslušníci tuniskej armády v pondelok nevpustili do budovy tuniského parlamentu jeho predsedu a šéfa Strany obnovy Rášida Ghannúšího. Ten následne pred budovou uskutočnil protest v sede.
Podľa televízie al-Džazíra je súčasná situácia zatiaľ najväčšou skúškou ústavy z roku 2014, ktorá rozdelila právomoci v krajine medzi prezidenta, premiéra a parlament.
