BERLÍN, BRATISLAVA. Pre Ukrajinu to je symbol ruskej agresie aj strata príjmu, Poľsko tvrdí, že ide skôr o geopolitický ako ekonomický projekt, nadšené z neho nie je ani Slovensko a viac ako rok ho blokovali americké sankcie. Výstavba plynovodu Nord Stream 2 vzbudzovala kontroverzie už od začiatku.
Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že 1230 kilometrov dlhý plynovod z ruského pobrežia cez Baltské more na severovýchodné pobrežie Nemecka nebude nikdy dokončený. Nepriali tomu ani viaceré kauzy, ktoré naštrbili vzťahy Európy a Ruska.
Po tomto týždni je však jasné, že ruský plyn by mohol cez druhý plynovod prúdiť ešte tento rok. Posledné kilometre potrubí plánujú položiť do konca leta. S plynovom už nemajú problém ani Spojené štáty a spolu s Nemeckom sľubujú kompenzácie pre Ukrajinu a ďalšie krajiny, ktoré rozšírením dodávacej siete prídu o časť príjmov.
Kritici však Nemecku vyčítajú pokrytectvo a mnohí stále vnímajú Nord Stream 2 skôr ako politický projekt Vladimira Putina.
Zbraň v ruských rukách
Pred rokom 2010 prechádzali dve tretiny ruského plynu do Európskej únie cez Ukrajinu a Slovensko. Zmenilo sa to až v roku 2011, keď začal fungovať nový plynovod Nord Stream spájajúci Rusko priamo s nemeckým pobrežím, schopný prepraviť ročne 55 miliárd kubických metrov plynu. Veľmi rýchlo sa začalo hovoriť aj o druhom, paralelnom projekte, ktorý mal kapacitu plynovodu zdvojnásobiť.
