WASHINGTON. Vedci objavili v Pobaltí vôbec prvú doposiaľ známu obeť moru – človeka z neskorej doby kamennej (eneolitu) žijúceho pred približne 5-tisíc rokmi, ktorý bol lovcom a zberačom.
V jeho pozostatkoch našli zvyšky DNA z baktérie Yersinia pestis, ktorá vyvoláva túto infekčnú chorobu. S odvolaním sa na štúdiu zverejnenú v utorok v odbornom časopise Cell Reports o tom informovala agentúra AFP.
Mor bol na svet skôr, ako si vedci mysleli
"Analýza nájdenej baktérie ukazuje, že Y. pestis sa vyvinula, skôr ako sa predpokladalo," uviedol profesor Ben Krause-Kyora z Kielskej univerzity (CAU) v Nemecku. Podľa neho a jeho kolegov sa tento bakteriálny kmeň objavil už pred 7000 rokmi, keď vzišiel zo svojho predchodcu – patogénu Yersinia pseudotuberculosis.
Nájdený muž mal v čase úmrtia okolo 20 rokov. Bol jedným z dvoch ľudí, ktorých kostrové pozostatky vykopali koncom 19. storočia v regióne Riňňukalns ležiacom v Lotyšsku.
Až do roku 2011 však nebolo známe, kde sa tieto pozostatky nachádzajú – až vtedy sa objavili v zbierke slávneho nemeckého antropológa Rudolfa Virchowa (1821–1902).
Na rovnakom nálezisku v Lotyšsku boli neskôr odkryté ešte ďalšie dve pohrebiská.
Baktérii nájdenej v ľudských pozostatkoch v Lotyšsku však chýbali niektoré kľúčové gény, ako napríklad ten, ktorý by jej umožňoval prenášať sa blchami.
To – ako uvádza AFP – znamená, že starobylý kmeň Y. pestis bol menej nákazlivý a smrtiaci než jeho stredoveká verzia.
Nález bol podľa Krauseho-Kyoru prekvapením: tím vedcov ho objavil, keď sekvenoval vzorky zubov a kostí spomínaných štyroch jedincov objavených v oblasti Riňňukalns, aby našiel dôkazy o ich prípadnom prepojení.
Choroba mala pomalší priebeh
Smrť mužovi, v ktorého kostre sa Y. pestis našla, spôsobila pravdepodobne táto baktéria. Vedci sú však presvedčení, že choroba uňho mala asi pomalý priebeh.
Ľudské pozostatky nachádzajúce sa v jeho blízkosti okrem toho neboli infikované a muž samotný bol pochovaný starostlivo, čo znamená, že zrejme nemal oveľa nákazlivejšiu a smrteľnejšiu respiračnú verziu morovej infekcie, nazývanú pľúcny mor.
Vedci sa domnievajú, že morom sa mohol nakaziť jediným priamym kontaktom, napríklad uhryznutím hlodavca, čo by zodpovedalo i ďalším podobným nálezom.
Najstaršie typy morovej infekcie, ktoré sa mohli prenášať blchami, pochádzajú približne spred 3 800 rokov, keď sa na Prednom východe a v Stredomorí začali tvoriť veľké mestá s tisíckami obyvateľov.
Rastúca hustota obyvateľstva pravdepodobne spustila ďalšiu adaptáciu baktérií.
Človek sa prispôsoboval novým druhom baktérií
Sledovanie histórie vývoja Yersinie pestis by tak mohlo vedcom ozrejmiť, ako sa ľudský organizmus vyvíjal a prispôsoboval novým typom baktérií.
Napríklad približne v rovnakom čase, ako sa formovali mestá na Prednom východe a v stredomorskej oblasti, sa začali objavovať zmeny v ľudských génoch pomáhajúce imunitnému systému vystopovať cudzie patogény.
"Veľmi nás preto zaujíma ďalší výskum, ako tieto skoré infekčné choroby ovplyvnili náš dnešný imunitný systém," dodal Krause-Kyora.
