Reportáž vyšla v denníku Hospodářské noviny.
Z domu Simony Mikuláškovej vzalo tornádo strechu, úplne zničilo prístavbu, kde mali bývať jej mladí príbuzní, aj záhradný domček. Na jej dvore aj na okolitých uliciach sú ešte všade zvyšky trosiek, konárov a kusov dreva, v záhrade pristála malá riečna loď od susedov.
Žena z Lužíc, jednej zo štyroch obcí na južnej Morave, ktoré zničilo štvrtkové tornádo najviac, však čelí situácii statočne. Pomáha jej najmä to, že cíti podporu z celej krajiny.
„Solidarita ľudí je neskutočná. Žasnem, aká u nás môže vzniknúť spolupatričnosť, ako držíme pri sebe. Všetci známi i neznámi z celej republiky sa ozývali, či nepotrebujeme pomôcť,“ opisuje prvé dni po prírodnej katastrofe, ktorá nemá v dejinách krajiny obdobu.
Ako vojnou postihnuté mestá

Lužice aj ďalšie postihnuté obce Hrušky, Mikulčice a Moravská Nová Ves teraz pripomínajú preplnené a vojnami postihnuté mestá Blízkeho východu. Miestni ľudia, ich príbuzní, známi a priatelia z dedín i širokého okolia, rovnako ako ľudia z iných kútov krajiny tu od skorého rána do neskorých večerov horúčkovito pracujú, aby odpratali následky nevídanej veternej smršti.
Ulice sú zabarikádované kontajnermi na trosky. Medzi nimi sa prepletajú a trúbia nákladné aj osobné autá a hasičské autá a víria všadeprítomný prach.
Na každej zničenej streche už je buď modrá plachta chrániaca dom pred dažďom, alebo z nej skupina mužov a žien odkladá poškodené časti, polámané trámy. Aby trosky odpratávali rýchlejšie, vytvárajú ľudia reťaze, tí zo striech sa hlasno dohovárajú s partiou na zemi.
„Keď sme v piatok ráno na svitaním videli tú spúšť, neverili sme. Všade boli trosky, všetko zavalené. Nedalo sa ani prejsť. Teraz už vyzerajú priestranstvá lepšie,“ hovorí Mikulášková, ktorej dvor a záhradu upratuje asi desať ľudí.
„Od piatka je to tu ako v mravenisku, všetci pracujú do noci a ráno o siedmej majú zase v ruke lopaty. Našťastie statik povedal, že náš dom vydržal. Takže pôjdeme ešte pomáhať susedom, ktorí na rozdiel od nás nemajú kde spať a prišli o celý dom. Utiekli len so psom,“ dodáva.
Nezniesla by som len sedieť doma
Nezištná pomoc je asi najsilnejším dojmom z miesta. „Môj dom dopadol dobre, tornádo prešlo asi tristo metrov od nás, tak som prišiel pomáhať,“ hovorí dôchodca z Lužíc Pavel Marada pri dome tamojšieho starostu.