Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Proces európskej integrácie je v dôsledku pandémie koronavírusu ohrozený, pretože Európska únia síce vytvorila jednotný trh a zónu voľného pohybu, ale nezriadila mechanizmy potrebné na vyrovnanie sa s mimoriadnymi krízami.
Pre TASR to uviedla riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti pre Európu a Euráziu Daniela Schwarzerová.
Integrácia je na ústupe
"Pandémia nás naučila, že ak chceme mať priestor voľného pohybu ľudí, tak potrebujeme mať robustnú zdravotnú politiku, ktorá poskytuje transparentnosť, okamžitú ochranu pre občanov a mechanizmy pre strednodobé riadenie prípadných kríz," povedala Schwarzerová. Ako príklad takéhoto mechanizmu uviedla stratégiu EÚ pre spoločné obstarávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19.
"(Európska) integrácia je na ústupe v dôsledku uzatvorených hraníc, keďže vlády sú nútené samé vyriešiť túto krízu," konštatovala Schwarzerová, bývalá Riaditeľka nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP), pričom poznamenala, že nejde o prvý raz, čo Brusel niečo vytvoril bez potrebných ochranných mechanizmov.
Súvisiaci článok Vakcíny v strednej Európe spochybňuje len krajná pravica, Slovensko je raritou Čítajte "Migračná kríza je podobný príklad. Vytvorili sme vnútorný trh schengenského priestoru a ani sme nepomysleli na kontrolu hraníc či migrácie, a to sa nám vypomstilo," povedala Schwarzerová.
Ako ďalší príklad uviedla Schwarzerová finančnú krízu v roku 2008. Vtedy sme si podľa nej uvedomili, "že síce máme menu, ale nemáme žiadne mechanizmy pre správne manažovanie finančnej krízy. To takmer vyústilo v koniec eura."
"Musíme ochrániť to, čo sme doteraz vybudovali. Inak jednotný trh zlyhá a môže nastať aj návrat národných hraníc," zhrnula Schwarzerová.
Reagovať treba rýchlejšie a jasnejšie
Zahraničná politika eurobloku je ďalšia oblasť, v ktorej Schwarzerová vidí priestor na zlepšenie. Únia musí na svetové politické udalosti reagovať "rýchlejšie, neoblomnejšie a jasnejšie".
Ako poznamenala, "princíp jednomyseľnosti často vedie k oneskorenej reakcii, v ostatných mesiacoch napríklad v súvislosti s Čínou, Ruskom či Hongkongom. Pre EÚ je preto ťažké pôsobiť na medzinárodnej úrovni ako dôveryhodný hráč, najmä v dnešnej dobe, keď vzniká čoraz viac konfliktov.
Schwarzerová ocenila rýchlu reakciu Bruselu na zadržanie kritika bieloruského režimu Ramana Prataseviča, podľa nej však EÚ stále nemá jednoznačný a jednotný postoj voči Rusku či Bielorusku.
Hrozí príliv migrantov
V najbližších rokoch EÚ navyše hrozí veľký príliv migrantov v dôsledku klimatickej zmeny, vojenských konfliktov a terorizmu.
"EÚ sa doteraz nepodarilo dosiahnuť konsenzus o reforme jej migračného systému. Zmeny zavedené v tejto oblasti po migračnej kríze sa týkajú skôr ochrany hraníc... Riskujeme, že nebudeme mať zavedený systém, v rámci ktorého bude možné rýchlo vyhodnotiť, kto bude prijatý," priblížila Schwarzerová s tým, že súčasťou migračnej politiky EÚ musí byť aj zdieľanie bremena migrácie medzi členskými štátmi.
"Obávam sa, že príde nával migrantov a krajiny v určitom okamihu zavrú hranice. To však vyvolá humanitárnu krízu, čo potom povedie k tomu, že Európska únia prestane v súvislosti s utečencami uplatňovať Ženevské konvencie a to by bolo veľmi, veľmi zlé," uzatvorila Schwarzerová.
