Odborníčka na obchodné právo: Európska únia vládne svetu, dosiahla to nechtiac

Keď sa Európska únia začiatkom 90. rokov rozhodla dobudovať spoločný trh, spustila procesy, po ktorých sa do veľkej miery dodnes o dianí v celom svete rozhoduje v Bruseli, hovorí v rozhovore pre SME fínsko-americká odborníčka na medzinárodné obchodné právo ANU BRADFORDOVÁ.

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

Firmy sa totiž musia prispôsobiť európskym reguláciám, aby sa dostali na európsky trh a potom už pre ne nemá zmysel budovať iné verzie výrobkov pre iné trhy. Týmto procesom neunikne ani pobrexitová Británia.

Bradfordová, ktorá vystúpila na tohtoročnej konferencii Globsec Bratislava Forum, argumentuje, že sa to meniť nebude ani po tom, ako stúpne ekonomická sila Číny.

Vaša kniha sa volá Bruselský efekt: Ako Európska únia ovláda svet. Ako to funguje?

Európska únia je regulačnou superveľmocou. V tomto patrí medzi tie najambicióznejšie. Svetové spoločnosti, ktoré sa chcú dostať na európsky trh, a preto sa musia riadiť európskymi reguláciami, urobia podnikateľské rozhodnutie uplatňovať tieto regulácie po celom svete.

Nechcú sa totiž na každom trhu riadiť inými pravidlami a vyrábať rôzne verzie rovnakého produktu. Keď si preto vyberú európske štandardy, ktoré väčšinou patria medzi tie najprísnejšie, majú prístup na trhy po celom svete.

Kto teda v skutočnosti ovláda svet? Európski úradníci v Bruseli?

Áno, v mnohom ide práve o technokratov. Preto je to také úspešné, nie je to spolitizované. Mnohé tieto regulácie však musí tiež schváliť Európsky parlament alebo Európska rada.

V Európskej rade sú zástupcovia vlád členských štátov, v Európskom parlamente priamo volení poslanci. Nemôžeme teda povedať, že o všetkom sa rozhoduje len v nevolenej Komisii, aj keď ona pri tom zohráva kľúčovú úlohu.

Hovoríme o tovaroch od iPhonov po vyťažené drevo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Potrebujú digitálne platformy pevnejšiu klietku regulácie? Čítajte 

Áno, hovoríme o reguláciách v oblasti životného prostredia, chemických regulácií, bezpečnosti potravín, o protimonopolných pravidlách, o ochrane súkromia v digitálnom priestore a o ďalších. Týka sa to mnohých, často veľmi odlišných súčastí života.

Ako je napríklad živobytie niekoho, kto stína stromy v Indonézii, závislé od rozhodnutí vznikajúcich v Bruseli?

Aj spôsob, ako ťažíte drevo v Indonézii, musí byť v súlade s pravidlami na ochranu životného prostredia, aby sa drevo mohlo dostať na európsky trh. Musíte poznať pravidlá na trhoch, kam vyvážate. Otázkou potom je, či budete mať pre každý konkrétny trh iné postupy, alebo sa radšej prispôsobíte európskym pravidlám.

Anu Bradfordová (zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)

V knihe mám príklady o farmároch v Afrike, ktoré vyvážajú kakao.

Vybudovali zariadenia na spracovanie kakaa podľa európskych pravidiel a teraz ich využívajú aj na kakao vyvážané do iných častí sveta.

To hovoríte o menších farmároch, ale čo motivuje napríklad Apple, aby na všetky telefóny uplatňoval európske pravidlá, keď mu určite nechýbajú zdroje na vybudovanie osobitných tovární pre každý trh?

To by mohli urobiť, ale vyrábanie rôznych verzií telefónov nie je práve spôsob, ako chcú míňať peniaze určené na inovácie. Tie radšej investujú do novej generácie produktov. Náklady na prispôsobenie sa európskym reguláciám nie sú pre nich také vysoké ako fragmentácia výroby.

Čo by sa stalo, ak by sa napríklad stala chyba a jednu várku telefónov by poslali na nesprávny trh, kde by sa nemohli predávať? Pre firmy je výhodnejší jednotný výrobný proces.

Prečo sa rozprávame o bruselskom efekte a nie o washingtonskom alebo pekinskom efekte?

Bruselský efekt potrebuje veľký domáci trh. Ak by sa napríklad Kostarika rozhodla, že bude vedúcim svetovým regulátorom, spoločnosti sa jej trhu jednoducho vyhnú. Nemôžu si však dovoliť vynechať európsky trh, je príliš bohatý a veľký. Spojené štáty a Čína sú takisto veľkými trhmi, ale v knihe argumentujem, že toto nestačí. Musíte mať tiež regulačné kapacity, právne inštitúcie, ktoré vám umožnia ovplyvňovať trh a meniť ho.

Čína toto nemá, snaží sa to budovať a čiastočne už vidno aj výsledky, ale na úroveň Európskej únie sa ešte nedostala. Washington má veľké regulačné kapacity, ale až do týchto dní tam nebola politická vôľa využiť ich. Nemajú radi regulácie, vybrali sa namiesto toho cestou deregulácie.

Nebude sa toto meniť počas vlády prezidenta Joea Bidena?

Diskusia sa môže meniť, najmä pri pohľade na veľké technologické spoločnosti. Mohol by vzniknúť washingtonský efekt, ale nateraz si vybrali inú cestu.

Kedy táto situácia nastala?

Povedala by som, že asi v roku 1990. Európska únia vtedy urobila významné kroky k dokončeniu spoločného trhu a táto integrácia si vyžadovala regulácie, aby sa pravidlá na jednotnom trhu mohli harmonizovať.

Cieľom však nebolo ovládnuť svet, Európska únia chcela len dostať pod kontrolu spoločný trh a bruselský efekt bol vedľajším dôsledkom. V tom istom čase sa Spojené štáty rozhodli, že regulácie budú obmedzovať.

Pred britským referendom o odchode z Európskej únie sa ako argument za odchod spomínali európske regulácie. Môže sa Británia úplne odpútať od týchto procesov?

Nemyslím si to. Brexit nepodkopal bruselský efekt, práve naopak, bruselský efekt podkopáva brexit. Veľká Británia naďalej potrebuje prístup na európsky trh, ten je pre ňu najdôležitejším vývozným trhom. To sa nezmení ani brexitom. A aby si tento prístup zachovali, musia vyhovieť európskym reguláciám.

Ak vyrábate napríklad autá vo Veľkej Británii a pravidlá by sa zmenili, chcete vyrábať radšej pre domáci trh alebo pre európsky trh, ktorý je šesťkrát väčší? Alebo chcete mať dve osobitné výrobné linky?

Radšej sa budete naďalej prispôsobovať európskym štandardom. Británia tak nakoniec bude fungovať v ešte viac regulovanej Európe, no po novom už nemajú šancu ich ovplyvňovať.

Za rozhodovacím stolom už totiž nebude znieť britský hlas argumentujúci za opatrenia v prospech trhu, ale hlasnejšie bude znieť hlas napríklad Nemecka žiadajúceho väčšie regulácie. Briti sa tak dobrovoľne zmenili z tvorcu pravidiel na ich pasívneho prijímateľa.

Ako tento efekt zasahuje spoločnosti ako Netflix alebo Google, ktoré nevyrábajú fyzické produkty na linkách?

V mnohom je to rovnaké. Nové snahy regulovať v Únii sa zameriavajú na dva ciele – Nová zelená dohoda a súvisiace regulácie v oblasti boja s klimatickou zmenou a snahy regulovať digitálnu ekonomiku. Pravidlá obchodnej súťaže ovplyvňujú priestor, v ktorom tieto digitálne spoločnosti fungujú. Do toho prichádzajú nové regulácie umelej inteligencie.

Čo môže do budúcnosti tento stav zmeniť?

V súčasnosti tvorí európsky trh asi pätinu svetového HDP, čo sa bude určite meniť. Ja si však myslím, že regulačná sila Bruselu prežije stratu ekonomickej sily. Trvá totiž nejaký čas, kým sa vybudujú nové regulačné kapacity a ochota regulovať nesúvisí až tak s veľkosťou ekonomiky ako s bohatstvom krajiny. Vyššie regulácie tak podporuje vyššie HDP na obyvateľa.

Napríklad Číňania tiež uvažujú pri niektorých veciach inák ako Európania. Dávajú menší dôraz na udržateľnosť alebo na ochranu súkromia. Európa tak ostane miestom s prísnejšími pravidlami a európske regulácie budeme pociťovať ešte dlho.

Budú aj nečlenské krajiny Európskej únie meniť svoje zákony na obraz európskych, aby to mali firmy jednoduchšie?

Videli sme, ako sa prispôsobujú spoločnosti, ale zároveň vidíme, že už teraz sa mnohé vlády snažia prispôsobiť svoje regulácie tým európskym, napríklad v oblasti digitálnej ekonomiky alebo v pravidlách obchodnej súťaže. Vidia totiž, že Únia má pri reguláciách mnoho skúseností a je tak jednoduchšie pravidlá prebrať ako ich vytvárať nanovo.

Môže sa stať, že súčasný trend sa zvráti a my zažijeme globálnu dereguláciu?

Vždy sa bude viesť diskusia o tom, koľko regulácií je správna cesta. Európska únia sa osobitne zameriava na protimonopolné pravidlá a v súčasnosti na preteky s Čínou a Spojenými štátmi v oblasti umelej inteligencie.

Mnohí argumentujú, že inovácie v Európe zabíjajú práve prílišné regulácie. Pri prijímaní regulácií treba byť opatrní, nemôžeme zabrzdiť vývoj, ale zároveň musíme ochrániť základné práva občanov Únie.