Irán si zvolil doteraz najextrémistickejšieho prezidenta, tvrdí Izrael

TEL AVIV. Medzinárodné spoločenstvo by malo byť znepokojené zvolením Ebráhíma Raísího za prezidenta Iránu, uviedol v sobotu hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Lior Haiat, ktorého cituje agentúra AFP.

Súvisiaci článok Nový iránsky prezident? Mal by byť vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti, tvrdí Amnesty Čítajte 

Zvolenie zástancu tvrdej línie Raísího "je prejavom škodlivých úmyslov Iránu a malo by vyvolať vážne znepokojenie medzinárodného spoločenstva," napísal Haiat na Twitteri.

Islamská republika si podľa hovorcu izraelského rezortu diplomacie v piatok zvolila "doteraz najextrémistickejšieho prezidenta".

Raísí je považovaný za blízkeho spojenca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Ten je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom.

Čo bude s jadrovou dohodou?

Výsledky iránskych prezidentských kritizujú aj Spojené štáty. Podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných volieb bolo Iráncom odopreté právo zvoliť si svojich vodcov v rámci slobodného a spravodlivého volebného procesu.

Ako píše agentúra AFP, ide o prvú reakciu Washingtonu na zvolenie Raísího. Ten bol favoritom volieb po tom, ako príslušný úrad zakázal kandidovať viacerým popredným uchádzačom.

Spojené štáty však budú pokračovať v nepriamych rokovaniach s Iránom s cieľom obnoviť jadrovú dohodu, dodal hovorca amerického rezortu diplomacie. Teherán a Washington na rozhovoroch vo Viedni, zameraných na záchranu tejto dohody, podľa hovorcu dosiahli "zmysluplný pokrok".

"Budeme spolu s našimi spojencami a partnermi pokračovať v diskusiách o vzájomnom návrate k dodržiavaniu Spoločného komplexného akčného plánu," priblížil hovorca, pričom použil oficiálny názov spomínanej jadrovej dohody.

Izrael jadrovú dohodu nechce

Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom vlády súčasného prezidenta Hasana Rúháního. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií.

Nádeje Iráncov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie voči Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu. Po nástupe Joea Bidena americká administratíva započala snahy obnoviť jadrovú dohodu.

Naopak, Izrael je proti obnoveniu jadrovej dohody. Nový izraelský premiér Naftali Bennett označil úsilie o obnovenie dohody za "chybu, ktorá by legitimizovala jeden z najtemnejších režimov (na svete)".

Práve Raísí je podľa Izraela odhodlaný rýchlo vyvíjať "vojenský jadrový program" Iránu. Teherán tvrdí, že jeho jadrový program má čisto civilné účely.

Hlboko konzervatívny Raísí

Ebráhím Raísí získal vo voľbách 17,9 milióna hlasov, čo predstavuje takmer 62 percent hlasov.

Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA.

Opozícia a skupiny na ochranu ľudských práv ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien.