TEHERÁN, BRATISLAVA. V prezidentských voľbách v Iráne zvíťazil konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí. Doterajší šéf iránskej justície mal po sčítaní veľkej časti hlasov výrazný náskok pred svojimi súpermi, oznámilo v sobotu ministerstvo vnútra v Teheráne. Informovali o tom agentúry DPA, AP a AFP.
Raísí (60) bol hlavným kandidátom iránskych stúpencov tvrdej línie a v prieskumoch aj favoritom piatkových volieb, v ktorých úrady podľa správ neumožnili kandidovať viacerým iným popredným uchádzačom.
Podľa doterajších výsledkov získal Raísí v prvom kole hlasovania približne 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo už skôr naznačil končiaci prezident Hassan Rúhání, blahoželali mu aj jeho súperi.
Raísímu už blahoželali aj súperi
"Gratulujem občanom k ich voľbe," uviedol Rúhání v čase, keď výsledky ešte neboli známe, ale Raísímu už blahoželali aj ďalší kandidáti.
"Moja oficiálna gratulácia príde neskôr, ale vieme, kto v týchto voľbách získal dostatok hlasov a koho občania zvolili," dodal dosluhujúci prezident, ktorý je považovaný za relatívne umierneného politika. Rúhání v týchto voľbách už po dvoch funkčných obdobiach kandidovať nemohol.

Raísího umiernený súper, bývalý guvernér iránskej národnej banky a jediný reformista medzi štyrmi politikmi, ktorí sa napokon uchádzali o priazeň voličov, už v sobotu ráno priznal porážku.
"Dúfam, že vaša vláda poskytne Iránskej islamskej republike dôvody na hrdosť, zlepší ekonomiku a život (ľudí)," napísal na sociálnej sieti.
Ku gratuláciám sa pridali aj ďalší dvaja konzervatívni uchádzači – bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí a poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí.
Prezidentské voľby vyzdvihol aj Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí ako víťazstvo Iránu nad "nepriateľskou propagandou". Informovala o tom agentúra AFP.
"Veľkým víťazom včerajších volieb je iránsky ľud, pretože znova povstal navzdory propagande zapredaných médií nepriateľa," vyhlásil Chameneí.
Raísí je považovaný za blízkeho 81-ročnému Chameneímu, ktorý je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom.
Kto je Raísí
Raísí, 60-ročný šéf iránskej justície, najskôr pôsobil ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.

Patrí k iránskym predstaviteľom, na ktorých USA uvalili sankcie, píše AP s tým, že vo voľbách zjavne zvíťazil po tom, ako príslušné úrady zamietli kandidatúru jeho najsilnejšej konkurencii.
Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA. Opozícia a skupiny pre ľudské práva ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien.
Kritici mu tiež pripisujú spoluzodpovednosť za väznenie i popravy viacerých iránskych disidentov v roku 1988, keď bol zástupcom generálneho prokurátora.
Teherán sa bude naďalej snažiť o zrušenie sankcií USA
Raísí prevezme úrad v auguste od Hasana Rúháního, relatívne umierneného politika, ktorý po dvoch funkčných obdobiach nemohol znova kandidovať. Práve v súboji s ním pred štyrmi rokmi neuspel, približuje agentúra DPA s tým, že iránske médiá už Raísího spomínali ako možného nástupcu Chameneího.

Ako sa zmení politika Iránu, v ktorej má prezident ako hlava vlády veľký vplyv v oblastiach od priemyslu po zahraničné vzťahy, bude podľa pozorovateľov známe po vytvorení Raísího kabinetu.
Očakáva sa však, že Teherán sa bude naďalej snažiť o zrušenie sankcií USA na pokračujúcich rozhovoroch vo Viedni, zameraných za záchranu tzv. jadrovej dohody.
Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom Rúháního vlády. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií.
Nádeje Iráncov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie voči Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu.
Účasť bola rekordne nízka
V Iráne je vyše 59 milióna oprávnených voličov. Konečné sčítanie hlasov ukázalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnilo iba 48,8 percenta z nich. Ide o najnižšiu účasť na iránskych voľbách od islamskej revolúcie z roku 1979, odkedy sa vo voľbách pravidelne zúčastňovalo viac ako 50 percent voličov. Počas posledných prezidentských volieb v roku 2016 prišlo odovzdať hlas 62% oprávnených voličov.
Ebráhím Raísí získal vo voľbách 17,9 milióna hlasov, čo predstavuje takmer 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo bolo avizované už skôr, keď mal po sčítaní veľkej časti hlasov výrazný náskok pred svojimi súpermi.
Bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí získal 3,4 milióna hlasov a jediný umiernený kandidát Abdolnáser Hemmatí dostal 2,4 milióna. Štvrtý uchádzač, konzervatívny poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí, mal približne milión hlasov, vyplýva z oznámenia volebného úradu ministerstva vnútra.