PRAHA. Český politik a ekonóm Václav Klaus bol dve funkčné obdobia – v rokoch 2003 až 2013 – prezidentom Českej republiky. Mnohí si ho však pamätajú ako prvého porevolučného ministra financií, ktorý bol zároveň autorom radikálnej ekonomickej reformy.
Práve Klaus už ako český premiér absolvoval so svojím slovenským partnerom Vladimírom Mečiarom sériu rokovaní o štátoprávnom usporiadaní Česko-Slovenska, ktoré vyústili do rozhodnutia o pokojnom rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Václav Klaus sa 19. júna dožíva 80 rokov.
Z politických dôvodov opustil vedeckú dráhu
Narodil sa 19. júna 1941 v Prahe. Niekoľko rokov pôsobil v Detskom speváckom zbore Československého rozhlasu a venoval sa aj basketbalu. Bol juniorským aj dorasteneckým reprezentantom, hral v prvej lige, v basketbalovom družstve Dukla Praha tiež strávil povinnú vojenskú službu.
V rokoch 1958 až 1963 študoval odbor ekonomika zahraničného obchodu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Ekonomické vedy študoval v roku 1966 aj v Taliansku a v roku 1969 v Spojených štátoch amerických.
Ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu Československej akadémie vied (ČSAV) absolvoval vedeckú ašpirantúru a v roku 1968 dosiahol hodnosť kandidáta ekonomických vied.
V roku 1970 musel z politických dôvodov opustiť vedeckú dráhu a dlhé roky pracoval na rôznych pozíciách v Štátnej banke Československej. Koncom roka 1987 sa vrátil na akademickú pôdu do Prognostického ústavu ČSAV.
Klaus s Mečiarom rozdelili Česko-Slovensko
Hneď po Nežnej revolúcii v novembri 1989 vstúpil do politiky a angažoval sa v hnutí Občianske fórum (OF). Stal sa ministrom financií v prvej ponovembrovej nekomunistickej vláde – vo vláde národného porozumenia premiéra Mariána Čalfu, ktorú vymenovali 10. decembra 1989. Presadzoval radikálne ekonomické reformy (tzv. šokovú terapiu), ktoré sa začali uskutočňovať od 1. januára 1991.
V Občianskom fóre sa vyostrila diskusia o ďalšej podobe tohto politického hnutia. Václav Klaus kandidoval vo voľbách nového predsedu 13. októbra 1990 proti Martinovi Paloušovi a súboj napokon vyhral.
V roku 1991 založil Občiansku demokratickú stranu (ODS). Na jej ustanovujúcom sneme 20. a 21. apríla 1991 sa stal jej predsedom. Vo voľbách v roku 1992 získala ODS pod Klausovým vedením takmer 34 percent hlasov (voľby do federálneho parlamentu) a necelých 30 percent pri voľbách do Českej národnej rady.
Klaus sa stal českým premiérom. So svojím slovenským partnerom Vladimírom Mečiarom rokoval o rozdelení federácie. Napokon sa na stretnutí v brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na rozdelení spoločného štátu k 1. januáru 1993.
Kritik americkej politiky či nosenia rúšok
Václav Klaus s ODS zvíťazil aj vo voľbách v roku 1996, jeho vláda sa však skončila rozpadom vládnej koalície pred koncom volebného obdobia.
V predčasných voľbách 1998 vyhrali sociálni demokrati – vládu zostavoval Miloš Zeman, zatiaľ čo ODS ju podporovala na základe opozičnej zmluvy a Klausa zvolili na štyri roky za predsedu Poslaneckej snemovne ČR.
Český parlament 28. februára 2003 zvolil Klausa za prezidenta Českej republiky, funkcie sa ujal 7. marca 2003. Dňa 15. februára 2008 ho zvolil parlament na post hlavy štátu na druhé funkčné obdobie, ktoré sa skončilo 7. marca 2013.
Počas svojej éry na najvyššom ústavnom poste absolvoval Klaus 278 pracovných ciest, no štátnych návštev bolo len necelých 40. Na najvyššej úrovni ho neprijali v USA, v Nemecku ani vo Francúzsku.
Klaus sa profiloval ako kritik americkej zahraničnej politiky aj európskej integrácie. Patril k tzv. klimatoskeptikom, teda spochybňoval ľudský vplyv na globálne otepľovanie, čomu venoval aj svoju najúspešnejšiu knihu Modrá, nikoli zelená planeta – dokopy je autorom tridsiatich knižných titulov.
Rovnako kritizoval aj migračnú politiku a aktuálne tiež opatrenia proti chorobe Covid-19 a nosenie rúšok.
Václav Klaus získal viacero vyznamenaní
Počas svojej politickej kariéry Klaus prednášal i publikoval a v roku 1991 sa na pražskej Univerzite Karlovej habilitoval na docenta v odbore ekonómia. V roku 1995 ho na Vysokej škole ekonomickej v Prahe vymenovali za profesora pre odbor financie. Klausov politický odkaz šíri a propaguje liberálno-konzervatívny Inštitút Václava Klausa.
Klaus je držiteľom viacerých vyznamenaní, 27. decembra 2007 prevzal od ruského veľvyslanca Puškinovu medailu za šírenie ruského jazyka, ktorú mu udelil ruský prezident Vladimir Putin. V marci 2013 slovenský prezident Ivan Gašparovič udelil Václavovi Klausovi Rad Bieleho dvojkríža I. triedy.
Napokon 28. októbra 2019 dostal Klaus od prezidenta Miloša Zemana najvyššie štátne vyznamenanie v Česku, Rad Bieleho leva.
Manželka českého prezidenta Lívia Klausová bola veľvyslankyňou Českej republiky na Slovensku od 16. decembra 2013 do 30. apríla 2018.
Majú spoločne dvoch synov, Václav Klaus mladší takisto vstúpil do politiky, pôsobil v radoch ODS aj na čele hnutia Trikolóra, v marci 2021 však oznámil odchod z politickej scény.
