BRUSEL, BRATISLAVA. Jedným z najhorších prístupov, ako sa môže človek postaviť k svojmu súperovi, je predstavovať si, že meria tri metre, má neprekonateľnú silu a nesmierny intelekt.
Presne túto chybu robili počas studenej vojny tvorcovia amerických politík, varoval James Schlesinger, ktorý v 70. rokoch pôsobil ako americký minister obrany.
Niečo podobné sa v týchto mesiacoch opakuje vo vzťahu s Čínou. "Zdôrazňovanie čínskych silných stránok bez zohľadnenia jej slabín vytvára úzkosť," napísal v marci pre Foreign Affairs Ryan Hass z think-tanku Brookings Institution, ktorý v minulosti pôsobil aj na americkej ambasáde v Číne.
"Úzkosť vyvoláva neistotu. Neistota vedie k prehnaným reakciám a prehnané reakcie vytvárajú zlé rozhodnutia, ktoré znižujú schopnosti Spojených štátov konkurovať. Prvým krokom k správnej politike voči Číne je pozrieť sa na Čínu objektívne," napísal.
Systematická výzva svetovému poriadku
Obavy z rastúcej čínskej sily sa po tomto týždni dostávajú aj na medzinárodnú scénu. Kým doteraz to bola najmä americká téma, ktorú najprv presadzoval prezident Donald Trump a potom ju prevzal aj jeho nástupca Joe Biden, po zasadnutí G7 a NATO Peking ako výzvu pre systém založený na medzinárodnom práve chápu obe tieto prevažne západné organizácie. A každá po svojom začínajú chystať odvetné opatrenia.
Začína sa druhá studená vojna? Súperiace bloky sa už rysujú Čítajte "V minulosti Európa chápala Čínu najmä ako ekonomického a finančného hráča, nie bezpečnostného," povedal pre SME na bratislavskej konferencii Globsec Forum český generál Petr Pavel, ktorý v rokoch 2015 až 2018 viedol vojenský výbor NATO, teda vojenské velenie organizácie.
"V poslednom čase si aj NATO kolektívne uvedomuje, že Čína je natoľko silným globálnym hráčom, že bezpečnostné aspekty jej činnosti sa nedajú prehliadať."
Ešte pred osemnástimi mesiacmi členské štáty NATO v spoločnom vyhlásení hovorili o "možnostiach a výzvach" spojených s Čínou. Komuniké z pondelňajšieho summitu NATO, ktoré v súčasnosti tvorí tridsať štátov, už varuje pred "systémovými výzvami" pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách.
Ako možné ohrozenie do budúcnosti sa chápu najmä čínske vojenské ambície. Stále však platí, že NATO naďalej za najväčšiu hrozbu pre svoje členské štáty považuje Rusko a ani podľa Pavla nechápe Čínu ako priame bezpečnostné ohrozenie, proti ktorému by aktívne chystalo obranu.
Nepochopenie situácie
Čínska diplomatická misia pri Európskej únii, ktorá rovnako ako NATO sídli v Bruseli, sa proti vyhláseniu ohradila.
