Bol deň otcov. V mojom byte sa na rodinnom posedení stretli tri rodiny a s nimi traja otcovia. Jeden, čo má takých veľkých synov, že s nimi môže zájsť na futbal a rozprávať sa o pekných babách, druhý, ktorý učí svojich synov riešiť rovnice a opravovať bicykel, a ten tretí, ktorý pre svoju dcéru pripravuje voňavý kúpeľ, prebaľuje ju a kočíkuje pod rozkvitnutými stromami.
Pozerala som sa na tých mužov a ich deti, vnímala som tú nepomenovateľnú hrdosť a prostú lásku, ktorá sa skrývala v ich smiechu, prekáraní, v každom slove a geste. A moje srdce a myseľ zaplavovala pohoda a krásne spomienky.
Nech to znie akokoľvek nostalgicky, pri pohľade na týchto mužov a ich deti som si zaspomínala na vlastného otca a na to, čo pre mňa znamenal.
Možno ma môj otec nikdy neprebalil a neokúpal, možno ma nekočíkoval, no viem, že môj život preteplil láskou, krásou a múdrosťou. Viedol moju ruku pri prvých písmenách a kresbách.
"Zapamätaj si, že písomný prejav musí mať nielen obsah, ale aj formu," vysvetľoval mi, keď ukladal písmená predo mnou na papier. Priatelia sa mi dodnes smejú, že som detailista, no ja nedokážem na papier čokoľvek len tak načmárať.
Bol to môj otec, ktorý ma volal k sebe, kedykoľvek niečo opravoval. "Načo ju to učíš, veď je dievča," smiala sa nám mama, kým ja som fascinovane pozorovala, ako opravuje mame žehličku, vysávač alebo vybité poistky a podávala mu nástroje.
Bol to on, čo ma zasväcoval do tajov prírody, keď sme v záhrade spolu štepili alebo strihali ovocné stromy. "Prepáč, moja, bude to bolieť, no tento konár musíme dať preč," prihováral sa otec stromom ako dieťaťu a dohliadal na to, aby som ranu po reze pozorne zatrela voskom.
Bol to on, čo ma viedol zložitou spleťou medziľudských vzťahov. Svojimi príbehmi zo života staval môj pomyselný rebríček hodnôt tak, ako ho celý život vnímal sám. Naučil ma rozlišovať vzácne od lacného, dôležité od menej dôležitého, krásne od škaredého, múdre od hlúpeho.
Keby sa ma niekto opýtal, čo je to otcovská láska, povedala by som - rozhovor. Vďaka nim ma môj otec naučil všetko, čo vedel a vyznával. A najviac ma učil o nehe, láske, pochopení, úcte a tolerancii. K ľuďom, k prírode a k životu.
lazarova.blog.sme.sk
