Začiatkom minulého roka žila život učiteľky angličtiny a najmä matky dvoch detí. Lenže po tom, ako sa jej manžel Siarhej rozhodol kandidovať na post bieloruského prezidenta, sa jej život zmenil. SVIATLANA CICHANOVSKÁ sa stala po uväznení manžela sama kandidátkou, podľa všetkého vo voľbách uspela, ale oficiálne zvíťazil autokrat Alexander Lukašenko. Následné protesty proti sfalšovaniu volieb boli režimom tvrdo potlačené a sama Cichanovská čelila dileme, či skončí za mrežami, alebo odíde do exilu.
Vybrala si odchod a teraz žije v litovskom Vilniuse a vystupuje ako hlavná tvár demokratickej opozície. Keď minulý týždeň navštívila Prahu, vyzeralo to ako skutočná štátna návšteva prezidentky. Prijatie u prezidenta Miloša Zemana, premiéra Andreja Babiša, ministra zahraničia Jakuba Kulhánka, vystúpenie na pôde českého Senátu, ktorý cestu organizoval, a mnoho ďalších stretnutí. Sviatlane Cichanovskej sa rozhodne zmenil život.
Keby ste mohli vrátiť čas a vedeli by ste, čo sa stane počas volieb a po voľbách, ako sa váš život obráti naruby, išli by ste do toho znova?
V histórii ani v živote neexistujú žiadne či, keby alebo ako, keby. Samozrejme, nechcela by som znova vidieť tú hrôzu, ktorú videli Bielorusi a na ktorú neboli pripravení. Na druhej strane Bielorusi dosiahli obrovské veci. Pochopili a spoznali sa ako národ. Ukázali, že sú sami schopní si vládnuť.
Sviatlana Cichanovská
- narodila sa v roku 1983 v Mikaševiči na západe Bieloruska,
- vyštudovala angličtinu a nemčinu, pracovala ako prekladateľka,
- s podnikateľom a videoblogerom Siarhejom Cichanovským má dve deti,
- jej manžela pred voľbami v roku 2020 uväznili, kandidovala preto ona,
- úrady jej dali po voľbách na výber, či ju vyhostia, alebo zatknú,
- žije v exile v litovskom Vilniuse.
Čo vás po voľbách od vlaňajšieho augusta najviac prekvapilo?
Jednota Bielorusov a ich pripravenosť navzájom si pomáhať. Prevzali zodpovednosť jeden za druhého. Keď niekoho zatkli a zavreli, na jeho miesto nastúpil niekto iný. Ľudia ukázali solidaritu, zodpovednosť a bez ohľadu na všetku hrôzu premáhali strach a znova a znova chodili protestovať.
Prečo podľa vás zrazu Bielorusi v takom počte a v takej miere šli protestovať, hoci to málokto čakal?
Prvýkrát sme všetci videli, že je nás veľa. Mnoho rokov pred tým sme všetci hovorili o politike len v kuchyni, pretože sme to chápali tak, že ako jednotlivci nemôžeme nič urobiť, nič zmeniť. A ako som už povedala, v ľuďoch sa prebudila zodpovednosť za to, čo sa v krajine deje.
Všetci chápali, že krajina ide zlým smerom, a preto pred voľbami mal veľký ohlas môj manžel Siarhej. Zmobilizoval ľudí a tí videli, že prišiel človek, ktorý mal odvahu povedať pravdu. A každý si povedal: Ja som predsa tiež Bielorus a tiež môžem byť odvážny. Tak sa začala zmena krok za krokom.
Ako ste to vysvetľovali vašim deťom, keď sa ich život zrazu zmenil?
Ešte pred voľbami som ich poslala s babičkou do Litvy. Na začiatku to pre ne bola jednoducho prázdninová cesta. Potom som za nimi prišla ja. Starší syn vedel, čo sa deje. Pozeral sa na všetky protesty, demonštrácie. Pre neho je otec hrdina. Pre mladšiu dcéru je to vynútené rozhodnutie.
