BERLÍN. Nemecko odmietlo v stredu výzvy Namíbijčanov na odškodnenie v súvislosti so zabíjaním z obdobia koloniálnej éry, ktoré Berlín uznal za genocídu. Informuje o tom agentúra AFP.
Nemecko odmietnutie reparácií odôvodnilo tým, že finančná pomoc vo výške 1,1 miliardy eur, ktorú v rámci dohody ponúklo, bola na "dobrovoľnej báze".
Dobrovoľná dotácia, nie reparácia
Pri parlamentnej hodine otázok nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas priznal, že počas rokov tu boli výzvy na odškodnenie od krajín vrátane Grécka a Poľska v súvislosti s masakrami z nacistickej éry.
"Treba však povedať, že to nemá nič do činenia s týmto prípadom. Pretože táto dohoda je výlučne na dobrovoľnej báze, nie sú žiadne právne základy, na základe ktorých by sa táto platba mala uskutočniť alebo ustanoviť. A ako taká je neporovnateľná s otázkou reparácií," vyhlásil Maas..
Finančný program na obnovu
Nemecko v máji prvýkrát uznalo, že sa v Namíbii v období rokov 1904 až 1908 dopustilo genocídy proti pôvodnému obyvateľstvu etnických skupín Hererov a Namov, pripomína AFP.
Súčasťou dohody s namíbijskými vyjednávačmi po šiestich rokoch rokovaní je aj ponuka finančného programu na obnovu a rozvoj krajiny vo výške 1,1 miliardy eur.
Čiastka bude vyplácaná počas nasledujúcich 30 rokov a primárne v prospech potomkov Hererov a Namov. Nemecko napriek tomu jednoznačne nekvalifikovalo túto sumu ako "reparácie".
Haas podotkol, že Nemecko rešpektuje kritiku Namíbijčanov v súvislosti s dohodou. Ako však dodal, výzvy kritikov na finančnú kompenzáciu vo výške niekoľko sto miliárd eur "nekorešpondujú s realitou".
Dohoda, ktorú teraz musí ratifikovať namíbijský parlament, sa stala terčom kritiky tamojšej opozície.
Namíbia bola v rokoch 1884 – 1915 nemeckou kolóniou s názvom Nemecká juhozápadná Afrika. Genocída sa tam odohrala v rokoch 1904 – 1908, keď sa domorodé kmene Hererovia a Namovia vzbúrili proti nadvláde Nemcov, ktorí im konfiškovali pôdu i dobytok. Údaje o počte obetí sa rozchádzajú.
Agentúra AFP uvádza, že v tomto období zahynulo najmenej 60 000 Hererov a zhruba 10 000 Namov. Historici tieto udalosti označujú za prvú genocídu 20. storočia.
