Ivan Šramko je bývalým guvernérom Národnej banky Slovenska a vyslancom OECD. Soňa Muzikárová je hlavnou ekonomickou analytičkou Globsecu.
BRATISLAVA. Krátko po tom, ako na Európu pred viac ako rokom doľahla pandémia covidu-19, Európska únia spustila klauzulu Paktu stability a rastu (PSR), ktorá dočasne zrušila stropy na rozpočtové dlhy a fiškálne deficity štátov Európskej únie.
Klauzula predpokladá, že po najhorších následkoch pandémie sa situácia vráti do normálu.
Medzi ekonomickými analytikmi však existuje konsenzus, že historické okolnosti by sa mali využiť na reformu týchto fiškálnych pravidiel, skôr ako znovu vstúpia do platnosti, čo by znamenalo zviesť sa na spoločnej fiškálnej reakcii na pandémiu dovtedy nepoznaných rozmerov.
Čas redizajnovať fiškálne pravidlá
Pravidlá PSR – ktorými sa členské štáty Európskej únie zaviazali k zdravým verejným financiám a ku koordinácii svojich fiškálnych politík – obmedzujú rozpočtový deficit na tri percentá HDP a štátny dlh na 60 percent HDP.
Tlak na rigidnú fiškálnu disciplínu sa však znížil a pozastavenie platnosti pravidla dalo členským štátom slobodu zmierňovať recesiu spôsobenú covidom. Teraz sa tak naplno rozbieha diskusia o ekonomickom význame podobných cieľov a ich vrodených slabinách.
Jedným z dôvodov, prečo PSR čelil kritike, je, že zavádza rozpočtové škrty aj v čase kríz. V čase ekonomických šokov by mal efektívnejšie spájať udržateľnosť dlhu s fiškálnou stabilizáciou, ale taká úloha by si vyžadovala ešte komplexnejšie pravidlá.
