Autorky sú analytičky Globsec Policy Institute.
Kým sa Európska únia snaží prispôsobiť rýchlo sa meniacemu svetu, len málokto spochybňuje fakt, že Únia musí urobiť viac smerom k tomu, aby si zabezpečila vlastnú obranu a bezpečnosť. Pokračujúci hospodársky rast Číny, odchod Veľkej Británie a stupňujúca sa konfrontácia s Ruskom ohrozujú globálnu silu a vplyv Európskej únie.
Zhodnotenie obranných schopností Únie a rozsahu hrozieb, ktorým čelí, podčiarkuje spoločné chápanie, že silnejšia európska obrana je možná len v spolupráci so strategickými spojencami a partnermi.
V tomto smere je nespochybniteľné, že potrebujeme intenzívnejšiu spoluprácu EÚ a NATO, aby sme boli kompatibilní a zároveň sme neduplikovali svoje činnosti.
Európska bezpečnostná stratégia z roku 2003 a globálna stratégia Európskej únie z roku 2016 dávajú dôraz na dôležitosť budovania partnerstiev, ktoré by mali patriť k strategickým cieľom Únie.
Partnerstvá a konkrétne témy
Podobne aj Strategický kompas, ktorý práve vzniká, by mal podporiť strategické prehlbovanie vzťahov Európskej únie s jej partnermi. Je zaujímavé, že agenda EÚ o obnovenom multilateralizme prispôsobenom 21. storočiu z tohto roka precíznejšie definuje, o aký typ vzťahov má Únia záujem.
Kým s tretími krajinami a organizáciami, s ktorými ju spájajú demokratické hodnoty a priority bude prehlbovať partnerstvá, so štátmi, kde to neplatí, má záujem len o hľadanie prieniku pri konkrétnych témach. To isté platí aj v oblasti obrany a bezpečnosti.
Aj keď úvahy o strategickej autonómii nedávno vyvolali rozporné reakcie, lídri bloku zdôrazňujú, že zvýšenie schopností Únie zasahovať samostatne, neznížia, ale naopak zvýšia partnerstvo s NATO.
