Autorka je analytičkou Globsec Policy Institute.
BRATISLAVA. Začalo sa to v nemeckom hlavnom meste v roku 2014. Kancelárka Angela Merkelová vtedy v Berlíne hostila lídrov deviatich štátov Európskej únie a šiestich štátov západného Balkánu. Odštartoval sa tu Berlínsky proces, fórum, v rámci ktorého majú štáty Únie pomáhať nájdeným budúcim členom z Balkánu.
Iniciatíva, ktorá zahŕňa hospodársku a rozvojovú pomoc EÚ západnému Balkánu, je tiež mienená ako stimul pre tento región. Mala zároveň zlepšovať imidž Únie v krajinách, ktoré sú tradične považované za pomerne euroskeptické.
V najbližších rokoch by sa však mohla stať aj základom na boj proti terorizmu. Táto hrozba je totiž na Balkáne čoraz akútnejšia.
Na križovatke kontinentov
Krajiny strednej a východnej Európy a západného Balkánu sa v poslednom čase stávajú svedkami nárastu sietí extrémnej pravice aj radikálnych islamistických skupín, ktoré sa v Európe zúčastňujú na teroristických útokoch.
Tradične sa usudzuje, že teroristickou hrozbou najviac trpia obyvatelia západnej Európy. V dôsledku migračných tokov, relatívneho nedostatku protiteroristických mechanizmov v regióne a popularity krajnej pravice sa však radikálne skupiny už niekoľko rokov snažia rozšíriť svoje pôsobenie na východ.
