SME

Fukuyama pre SME: Koniec dejín nebol predpoveďou, hlavná myšlienka platí dodnes

Rozhovor s politológom Fukuyamom.

Francis Fukuyama. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Keď som pred viac ako tromi desaťročiami písal o konci dejín, nemyslel som si, že sa už nič nebude diať, ale že liberálna demokracia sa ukázala ako najefektívnejšie zriadenie. To sa doteraz nezmenilo, hovorí v rozhovore pre denník SME politológ FRANCIS FUKUYAMA.

V rozhovore tiež porovnáva stredoeurópskych populistov so západnými. Vysvetľuje, v čom sa podobajú hnutia za práva černochov s hnutiami rasistickými. Pomenúva lekcie, ktoré by si svet mal zobrať z pandémie a vysvetľuje, prečo sa populistom darí aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú existenčné problémy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za mnohými fenoménmi, ktoré hýbu politikou, nie je ekonomika, ale túžba po uznaní, hovorí a spomína napríklad nemecký nacizmus 30. rokov alebo súčasné Rusko.

Fukuyama vystúpi na Slovensku na bratislavskej konferencii Globsec, ktorá sa uskutoční od 15. do 17. júna.

Tri desaťročia od vydania eseje a knihy o Konci dejín sa často hovorí, že predpoveď sa nenaplnila. Máte pocit, že ľudia nie vždy chápu, ako ste svoj koncept mysleli?

Stáva sa to. Súčasnosť je veľmi odlišná od roku 1989, keď som článok vydal. Vtedy prebiehala tretia vlna demokratizácie, počet demokracií vo svete rýchlo rástol. Už o niekoľko mesiacov neskôr padol Berlínsky múr, vďaka čomu sa demokratickou cestou vybralo aj Slovensko a ďalšie komunistické krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Teraz sme v období demokratického ústupu, posledných pätnásť rokov počet demokracií klesá, situáciu ešte zhoršila pandémia. Vlády pandémiu využili ako zámienku na rozšírenie svojich právomocí.

Odmietate teda tvrdenie, že vaše predpovede sa nenaplnili?

Koniec dejín nebol predpoveďou vývoja globálnej politiky. Verili sme v progres a modernizáciu, pričom marxisti 150 rokov dovtedy hovorili, že koncom dejín bude istá forma komunistickej spoločnosti. Ja som argumentoval, že podľa mňa sa tak nestane a nevidel som vyššiu formu civilizácie, ktorá by nahradila liberálnu demokraciu.

Platí to ešte?

Myslím si, že áno. Nevznikol iný atraktívnejší model spravovania ekonomiky a politického systému ako kombinácia liberálnej demokracie s trhovou ekonomikou. Môže sa zdať, že by tým modelom mohla byť Čína, ale nemyslím si, že sa tak stane. Hlavná myšlienka konca dejín je tak platná dodnes.

Súvisiaci článok Dejiny sa neskončili, v inej sa podobe sa znova rozbiehajú naplno Čítajte 

V krajinách ako Maďarsko či Turecko sa čoraz častejšie hovorí o ústupe od liberálnej demokracie a o tom, že silnejší štát vie krajinu spravovať efektívnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľudia si podľa mňa v skutočnosti cenia slobodu a nechcú žiť v autoritatívnej spoločnosti. To vidíme na protestoch proti diktátorským režimom, ktoré sa objavujú po celom svete. Napríklad bieloruský diktátor Alexander Lukašenko je medzi ľuďmi nepopulárny a masívny odpor sa mu podarilo potlačiť len násilím bezpečnostných zložiek.

Myslím si, že aj v Rusku je veľká časť spoločnosti, najmä mladí Rusi, ktorá nechce žiť v režime Vladimira Putina. Z dlhodobého hľadiska tieto režimy nepovažujem za stabilné, nemajú legitimitu a určite nenapĺňajú očakávania svojich občanov.

Mnohí odborníci tvrdia, že čínske vládnutie sa ukázalo efektívnejšie pri pandémii, keďže sa vláde podarilo zatvoriť ľudí doma a tá sa tak toľko nešírila. Argumentujú, že v demokracii to v takej miere nie je možné.

Je veľmi ťažké robiť konečné závery o tom, kto zvládol pandémiu lepšie, keďže to sa ešte stále veľmi rýchlo mení. V prvých mesiacoch pandémie sa zdalo, že východoázijské krajiny ako Čína, Japonsko, Taiwan alebo Južná Kórea situáciu zvládli, pričom väčšina z nich sú demokracie. Pri týchto krajinách sa však pomalšie začalo s očkovaním a to je teraz vidno na náraste počtu nakazených.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čínu považujem za veľmi zraniteľnú, pretože namiesto očkovania sa vybrali cestou odrezania ľudí od sveta a zaočkovaná je tam len malá časť spoločnosti. Vírus sa môže kedykoľvek objaviť znovu, preto je podľa mňa predčasné usudzovať, ktoré politické systémy zvládli pandémiu lepšie.

Vieme už teraz pomenovať lekcie do budúcnosti, ktoré by sme si mali z pandémie zobrať?

Potrebujeme masívne investovať do verejného zdravotníctva, mať kliniky, zdravotníkov a ďalšiu infraštruktúru na zabezpečenie všeobecného prístupu k zdravotníctvu.

Ďalšou dôležitou vecou je, aby občania dôverovali svojej vláde aj vtedy, keď tá od nich žiada nepríjemné veci ako nosenie rúšok alebo obmedzenie stretávania sa.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C82EJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Francúzsky tenista Arthur Cazaux.

Arthur Cazaux odpadol na turnaji v Miami, jeho súper čelil kritike.


Aleksandar Čavrič.

Správa o jeho neúčasti vyšla v nedeľu, v deň zrazu národného tímu v Senci.


TASR
Konstantin Koľcov.

Bol dlhoročným bieloruským reprezentantom.


TASR a 1 ďalší
Alexander Ovečkin.

Ruský útočník má v NHL na konte už 843 gólov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu