AMSTERDAM. Radnica v holandskom hlavnom meste Amsterdam ponúkla každému tamojšiemu obyvateľovi bezplatný výtlačok knihy, ktorá skúma historickú úlohu tohto mesta v organizovaní a riadení globálneho obchodu s otrokmi.
Iniciatíva je súčasťou širšieho vyrovnávania sa Holanďanov s koloniálnou minulosťou svojej krajiny, informoval v piatok denník The Guardian.
Jedna z bášt kolonializmu
Medzinárodný inštitút sociálnych dejín (IISG) so sídlom v Amsterdame uskutočnil vlani v mene amsterdamského magistrátu výskum, ktorého výsledky boli spracované do predmetnej knižnej publikácie s názvom "Amsterdam a dejiny otroctva".
Bádatelia v nej odkryli neodlučiteľnú úlohu, ktorú zohrávali amsterdamskí úradníci Holandskej východoindickej spoločnosti a Holandskej západoindickej spoločnosti. Vedci poukázali aj na investície významných osôb do otrokárskych lodí a trstinových plantáží.
Výtlačok knihy, ktorá tiež skúma, ako dodnes pretrvávajú rasistické myšlienky holandského "zlatého veku", si môžu obyvatelia Amsterdamu vyzdvihnúť na radnici alebo vo väčších knižniciach.
"Kto sme ako mesto, je čiastočne určené našou spoločnou minulosťou - krásnou i hroznou. Musíme poznať fakty a nebáť sa diskusie. Týmto spôsobom môžeme navzájom zdieľať poučenia z minulosti a odovzdávať ich ďalším generáciám," uviedol námestník amsterdamského starostu Rutger Groot Wassink.
Holandskí obchodníci prepravili viac ako 600 000 Afričanov do Severnej Ameriky a Južnej Ameriky, ako aj 660 000 až 1,1 milióna ľudí vo všetkých častiach Indického oceánu.
Ospravedlnenie od kráľovskej rodiny
Holandský kráľ Viliam-Alexander sa vlani ospravedlnil za "neprimerané násilie" holandských kolonialistov v Indonézii.
Panovník v máji otvoril v amsterdamskom múzeu Rijksmuseum prvú výstavu o účasti Holanďanov na vykorisťovaní zotročených ľudí.
Expozícia skúma danú problematiku na osudoch desiatich jedincov uviaznutých v holandskom obchode s otrokmi od začiatku 17. storočia do roku 1863, keď bola táto prax v Suriname a na Antilách vyhlásená za nezákonnú.
