BRATISLAVA. Zmanipuloval voľby vo svoj prospech, lídrov opozície poslal do väzenia alebo ich vytlačil do exilu. Dnes už 27-ročné vládnutie bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka neukončili ani pravidelné protivládne protesty, proti ktorým tvrdo zasiahol.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Pred dvoma týždňami prinútili bieloruské stíhačky pristáť na letisku v Minsku lietadlo írskej spoločnosti Ryanair na linke Atény - Vilnius, teda medzi dvoma mestami členských štátov Európskej únie. Cieľom bolo dostať z neho opozičného novinára Ramana Prataseviča a jeho ruskú partnerku.
Bieloruské úrady hovorili o bombovej hrozbe, no v Európe to od začiatku označujú za únos a akt štátneho terorizmu. Preto sa už pripravujú ďalšie sankcie Európskej únie, ktoré by nemali zasiahnuť len jednotlivcov v Lukašenkovom okolí, ale aj kľúčové sektory bieloruského hospodárstva.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.
Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.
Odborníci tentoraz odpovedali na otázku:
Ako by mala Európska únia zareagovať na únos lietadla Bieloruskom?
Katarína Mathernová
zástupkyňa generálneho riaditeľa odboru Európskej komisie pre vzťahy so susednými štátmi
Európska únia tentoraz zareagovala, ako mala, rýchlo a jasne. Prinútiť lietadlo EÚ letiace medzi dvoma krajinami EÚ pristáť na bieloruskom území a zadržanie mladého blogera a jeho partnerky je doslova štátny terorizmus. A, samozrejme, aj provokácia EÚ.
Vznikla preto zhoda lídrov členských štátov na veľkom sprísnení sankcií vrátane sankcií na konkrétne podniky, ktoré exportujú do EÚ. A takisto na bieloruské aerolínie Belavia, ktoré budú mať zakázané prelietavať vzdušným priestorom EÚ a pristávať na EÚ letiskách. Podobné sankcie prijímajú aj spojenci, Británia alebo USA.
Pevne verím, že tento zvýšený tlak na Lukašenkov režim pomôže k demokratickým zmenám v krajine, ktoré by veľmi privítala väčšina obyvateľstva, ako bolo zjavné z dlhotrvajúcich masívnych protestov, nielen v Minsku, ale po celej krajine.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navyše zverejnila minulý týždeň finančný a investičný plán vo výške troch miliárd eur, ktorý sme pripravili na obdobie po demokratických zmenách v krajine.
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH
Tak ako má dnes niekoľko desiatok predstaviteľov bieloruského režimu zákaz cestovať do EÚ alebo majú zmrazené svoje majetky na európskych účtoch, mali by sa tieto sankcie rozšíriť na ďalších im blízkych ľudí. Myslím si, že Únia by si mala dať záležať na ekonomickom a majetkovom toku predstaviteľov bieloruského režimu smerom k členským krajinám, no rovnako by sme mali postupovať koordinovane aj s našimi spojencami, najmä s Veľkou Britániou, USA a ďalšími.
Zákaz cestovania, obchodovania, podnikania, študovania, zmrazenie účtov, diplomatické obmedzenia. Len takto cielené osobné sankcie a zamedzenie užívania majetku, ktorý je často nadobudnutý nelegálne, reálne pocítia vinní predstavitelia režimu. Zároveň čo najmenej zasiahne nevinný bieloruský ľud, ktorý potrebuje, naopak, pomôcť vo svojom boji proti krutému režimu. Možno aj ďalším zjednodušením vízového styku so schengenským priestorom.
Druhou časťou sankcií sú podniky prepojené na režim, ktoré ho financujú, a teda financujú represálie režimu proti ľudu. Skloňovaný zákaz dovozu draslíka, ropných produktov, tranzitu a dodávok plynu či blokáda vzdušného priestoru – to všetko sú z môjho pohľadu účinné, no citlivé otázky, keďže tu už sankcie pocíti aj obyčajná bieloruská verejnosť.
A preto ich zavedenie treba opatrne zvažovať. Diskusia a najmä realizácia pomoci Bielorusom je výzvou, ktorá by mala byť neustále na stole – určite aj pripravovaného stretnutia Biden – Putin.
Monika Beňová
europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD
Európska únia podľa mňa zareagovala obratom a veľmi konštruktívne. Lídri členských štátov v rámci zasadnutia Európskej rady odsúdili tento čin, viacerí ho označili za štátom podporovaný terorizmus a vyzvali na okamžité prepustenie Ramana Prataseviča a jeho priateľky.
Zhodli sa aj na sankciách vrátane zákazu preletov európskych dopravcov nad Bieloruskom a, naopak, na zákaze preletu bieloruských leteckých spoločností vzdušným priestorom Európskej únie a zákaze pristávania lietadiel týchto spoločností na európskych letiskách.
Nasledovať by mali cielené hospodárske sankcie na vybrané odvetvia bieloruskej ekonomiky. Rovnako aj také, ktoré budú namierené proti jednotlivcom, organizáciám a hospodárskym subjektom, ktoré mali nejaký podiel na odklonení lietadla z jeho pôvodnej trasy.
Pozastavený bol takisto európsky investičný program pre Bielorusko v hodnote troch miliárd eur.
Ivan Štefanec
europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH
Únos civilného lietadla bieloruským režimom je bezprecedentným aktom štátneho terorizmu. Viaceré krajiny vrátane Slovenska už zareagovali správne a uzatvorili svoj vzdušný priestor pre bieloruské aerolínie.
Európska únia by ako celok mala sprísniť sankcie proti Alexandrovi Lukašenkovi, jeho okoliu a osobám, ktoré za únos a zatknutie novinára nesú zodpovednosť. Zároveň som za okamžité zastavenie akejkoľvek finančnej pomoci pre bieloruský režim.
Naším cieľom nesmie byť trestanie obyčajných občanov Bieloruska, ktorí sú sami obeťami režimu, ale zamerať sa na osobné a finančné záujmy jeho predstaviteľov.
Zavedenie nových sankcií už bolo oznámené a verím, že budú dostatočnou výstrahou, aby sa niečo podobné nikdy neopakovalo.
Alexandr Vondra
europoslanec Európski konzervatívci a reformisti/ODS
Treba reagovať tak, aby to tentoraz Lukašenko pocítil aj osobne vzhľadom na to, že sa sám chváli, že akciu osobne riadil. Odporúčanie leteckým spoločnostiam, aby sa vyhýbali vzdušnému priestoru Bieloruska, podľa môjho názoru nestačí.
Letecké spoločnosti to budú robiť vo svojom vlastnom záujme, pretože nikto nestojí o falošné poplachy, nútené pristátia a únosy platiacich pasažierov.
Treba uvaliť na Bielorusko taký druh sankcií, ktoré najvyššie vedenie naozaj zabolí, Bielorusko je napríklad po Kanade najväčším svetovým dodávateľom uhličitanu draselného. Časovo ohraničené, ale o to tvrdšie sankcie môžu slúžiť ako nové nakreslenie červených čiar, pretože tým starým sa Lukašenkov režim týmto krokom jednoducho vysmial.
Zároveň je tu povinnosť postarať sa o tých, ktorí z Bieloruska utekajú; osobitnú pochvalu si zaslúži Poľsko, ktoré sa o veľké množstvo bieloruských utečencov veľmi dobre stará. V tom by sme nemali zostať pozadu a sám sa angažujem v tom, aby sa pre nich otvorili napríklad české univerzity.
Michal Šimečka
europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko
Lukašenkov režim svojvoľne ohrozil bezpečnosť a súkromie vyše stovky občanov Európskej únie len preto, aby mohol zadržať a mučiť svojho kritika. Z diktátora, ktorý doma falšuje voľby a zatvára oponentov do väzenia, sa tým stal už aj medzinárodnou hrozbou.
Žiaľ, potvrdzuje sa to, pred čím som kolegov varoval po vlažnej odpovedi na výbuch vo Vrběticiach – každá nedôrazná odpoveď znamená pre diktátorov, ako sú Putin a Lukašenko, povzbudenie, aby v takýchto aktoch agresie pokračovali.
Európska únia tentoraz zareagovala rýchlo a správne vrátane úplnej izolácie Bieloruska v medzinárodnej leteckej doprave. Ďalším logickým a nutným krokom sú rozšírené sankcie, ktoré postihnú nielen členov Lukašenkovho brutálneho režimu, ale aj jeho príjmy z petrochemického priemyslu.
Martin Klus
štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR
Aj vo vzťahu k Bielorusku a tamojšiemu nedemokratickému režimu potrebuje mať Únia jasne zadefinovanú stratégiu.
Hovoríme o krajine, v ktorej naďalej trpia občania túžiaci po slobode a vláda nelegitímne zvoleného prezidenta Alexandra Lukašenka pokračuje v prenasledovaní oponentov a umlčiavaní kritických hlasov, či už z prostredia médií, alebo občianskej spoločnosti.
Medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ nemôže mlčať a musí opakovane vysielať jasný signál, že dôrazne odsudzuje totalitné praktiky a stojí za bieloruským ľudom, ktorý je už tretiu dekádu rukojemníkom "posledného európskeho diktátora". Autoritársky režim, ktorý využíva represie, brutalitu a nátlak, aby sa udržal pri moci, nemá v očiach EÚ ani Slovenska žiadnu legitimitu.
Vítam, že lídri členských štátov EÚ na májovom mimoriadnom summite rázne odpovedali na neakceptovateľné konanie a porušenie pravidiel bieloruským režimom. Lídri nielenže odsúdili nútené pristátie lietadla v Minsku, zadržanie novinára a občianskeho aktivistu Ramana Prataseviča a jeho partnerky, vyzvali na ich prepustenie a riadne vyšetrenie incidentu, ale takisto sa zhodli na potrebe uvalenia ďalšej vlny sankcií, ako aj na zákaze využívania vzdušného priestoru Únie pre bieloruské letecké spoločnosti a ich prístupu na letiská členských krajín EÚ.
Slovensko bolo od začiatku, v súlade s postojom EÚ, pripravené podporiť ďalšie cielené hospodárske odvetvové sankcie či iné kroky, ktoré autoritárskemu bieloruskému režimu skomplikujú život. Zároveň však nesmieme zabúdať na bieloruský ľud, osobitne tamojšiu mladú generáciu túžiacu po slobode, ktorá bude budúcnosťou Bieloruska.
Nezužujme preto svoj pohľad iba na reakcie na nedávne udalosti a všímajme si aj to, že EÚ má už dávnejšie pripravovaný komplexný plán (najmä hospodárskej) pomoci pre demokratické Bielorusko za tri miliardy eur. Tie majú jednak pomôcť stabilizovať ekonomiku a reformovať bieloruské inštitúcie pri ich budúcom prechode na demokratické zriadenia a právny štát, ale zároveň ukázať bieloruským občanom, že počujeme ich volanie po zmene a demokracii.
Podpora občianskej spoločnosti a slobodných a nezávislých médií v Bielorusku musí zostať jadrom opatrení EÚ, pričom Slovensko v tejto súvislosti napríklad podporuje štipendiami bieloruských študentov.
Tomáš Valášek
poslanec NR SR, bývalý šéf Carnegie Europe
Bielorusko je z kategórie problémov bez dobrého riešenia. EÚ správne zakázala leteckým spoločnostiam členských štátov lietať nad krajinou – lebo ďalší únos lietadla po poslednej skúsenosti by už bol neospravedlniteľným zlyhaním na našej strane.
Súhlasím aj s rozhodnutím zakázať bieloruskej národnej leteckej spoločnosti Belavia lietať do EÚ. Keďže nikto z EÚ nelieta tam a nikto odtiaľ k nám, v praxi tak môžu Bielorusi na západ iba vlakom či autom.
To, samozrejme, nezastaví Lukašenka ani jeho poskokov. Preto lídri členských krajín EÚ dali súhlas na posúdenie nových hospodárskych sankcií. Hovorí sa aj o možnom zákaze dovozu potaše, kľúčovej zložky hnojív, čo by bolo pre bieloruskú ekonomiku obzvlášť bolestivé. Krajina totiž vyrába dvadsať percent svetovej produkcie, pre Minsk je potaš niečo ako autá pre slovenskú ekonomiku.
Stále sme však len v rovine, že trestáme vládu krajiny. To je, samozrejme, dôležité – únos lietadla nesmie ostať bez reakcie –, ale ideálne by sme zároveň pomohli aj ľuďom v Bielorusku zbaviť sa vlády, ktorá zabíja demonštrantov a unáša lietadlá. Minuloročné voľby jasne ukázali, že v krajine je hlad po zmene, ktorý Lukašenko potlačil násilím.
Pravda však je aj to, že EÚ dnes tejto zmene nemá veľmi ako pomôcť: ukázalo sa, že aj veľká podpora opozícii či silné deklarácie z Bruselu, Berlína či z Vilniusu mali na Minsk skôr opačný účinok. Závislosť Bieloruska od ruských dotácií či politickej podpory sa iba zväčšuje, rastie aj paranoja režimu a represie. Možné hospodárske sankcie EÚ sú potrebné, ale, paradoxne, ešte viac prehĺbia úlohu Ruska v bieloruskej ekonomike.
Perspektíva členstva krajiny v EÚ – ktorá by mohla odkloniť viac obyvateľov krajiny, ale aj štátnych zamestnancov od podpory režimu – je dnes nerealistická pre opozíciu v Paríži či v Haagu. Vie to aj sám Lukašenko.
Aj po uvalení ďalšieho balíka sankcií tak pred EÚ bude stáť tá istá dilema: ako sa vyrovnať s "darebáckym" štátom priamo na jej hraniciach, ktorý utláča svojich obyvateľov a ktorý začína byť bezpečnostným rizikom pre samotnú EÚ a NATO.
Peter Kmec
poslanec NR SR, bývalý veľvyslanec v USA
Nútené pristátie civilného letu Ryanairu bieloruským režimom treba jednoznačne odsúdiť. Ide o hrubé porušenie medzinárodného práva a ohrozenie civilného letectva.
Závery Európskej rady k Bielorusku možno privítať, dôležité je vyšetrenie celého incidentu Medzinárodnou organizáciou civilného letectva a jeho následné postúpenie Bezpečnostnej rade (BR) OSN.
Všetci členovia BR OSN si musia uvedomiť, že na takéto štátne násilné akty treba reagovať, aby sa v budúcnosti neopakovali a nestali sa praktikami totalitných režimov v budúcnosti. Pevne verím, že táto kauza bude jedným z bodov rokovaní júnového summitu Biden - Putin v Ženeve.
Peter Stach
nezávislý konzultant a autor podcastu Modra vlna
Reakcia EÚ bola tentoraz rýchla aj razantná. Bolo by však dobré, ak by ju ešte doplnili aj solidárne opatrenia voči občanom Bieloruska na úrovni členských štátov.
Ak je pravda, že režim diktátora Lukašenka bráni občanom opustiť krajinu bez potvrdenia o práci v zahraničí, čo bráni napríklad Slovensku vytvoriť také podmienky, aby naše podniky mohli obratom vydať takéto potvrdenia každému záujemcovi z Bieloruska?
Hovoríme o vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkoch a ich rodinách, ktorým môžeme ponúknuť bezpečie, po ktorom túžia, a oni zase môžu prispieť k našej spoločnej prosperite.
Alexander Duleba
analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Ak chce EÚ obmedziť príjmy Lukašenkovho režimu, musí zaviesť ekonomické a finančné sankcie proti štátnym podnikom Bieloruska, ktoré generujú približne polovicu HDP krajiny a sú pod plnou kontrolou režimu. Podľa viacerých ekonomických odhadov, iba z exportu ropných produktov si Lukašenko odkladá približne dve miliardy dolárov ročne, ktoré používa na "mastenie" režimu vrátane odmien pre "našich" lojálnych ľudí v silových zložkách.
Ak chce EÚ siahnuť na tento zdroj príjmov, musí v prvom rade uvaliť sankcie na podniky v oblasti spracovania ropy a petrochemického priemyslu, ktorých výrobky smerujú prevažne do EÚ a podieľajú sa zhruba 25 percentami na celkovom exporte Bieloruska (Naftan, Mozyrská rafinéria, Belneftechim, Belšina, Grodno Azot, Grodno Chimvolokno, Lakokraska, Polock Steklovolokno).
Ďalším bieloruským štátnym podnikom, ktoré sú kľúčové pre bieloruskú ekonomiku, by mala EÚ zásadne obmedziť prístup na európske finančné trhy. Týka sa to najmä spoločností v oblasti výroby umelých hnojív (Belaruskalij), metalurgie (BMZ) a strojárenstva (Belaz, MAZ a ďalšie).
Na súčasnom sankčnom zozname EÚ sa nachádza 88 osôb a sedem štátnych i súkromných spoločností, ktoré pôsobia v oblasti vojenskej výroby a poskytovania bezpečnostných služieb ústredným orgánom režimu, ale nemajú zásadný význam pre jeho financovanie. Ak má mať Lukašenkov režim menej peňazí na represie proti vlastným občanom a teroristickým útokom proti majetku a právam európskych spoločností, pretože únos civilného lietadla írskej spoločnosti Ryanair bol štátom organizovaný akt terorizmu, iná cesta ako sankcie proti vyššie uvedeným štátnym podnikom neexistuje.
Samozrejme, prípadné sektorové sankcie proti štátnym podnikom sa dotknú aj ich obchodných partnerov a spotrebiteľov v EÚ. Ide predovšetkým o Poľsko a pobaltské krajiny, ktoré patria medzi hlavných obchodných partnerov Bieloruska v EÚ. Napríklad podiel bieloruských ropných produktov na trhu v Poľsku predstavuje zhruba desať percent a v Litve tridsať percent, čo nie sú zanedbateľné čísla. Neznamená to, že Poliaci alebo Litovčania si nebudú mať čo natankovať do svojich áut, ale možno ich bude liter pohonných látok stáť o pár centov viac.
Horšie následky to bude mať pre zamestnancov štátnych podnikov v Bielorusku, ktorí, respektíve časť z nich, môže v dôsledku sankcií prísť o prácu. Od októbra 2020 EÚ uplatňovala proti Lukašenkovi režim individuálnych sankcií a snažila sa vyhnúť negatívnemu dosahu sankcií na bieloruskú spoločnosť. Bohužiaľ, Lukašenko únosom lietadla prekročil rubikon a nedáva EÚ príliš na výber. Nájsť rovnováhu medzi sankciami proti režimu a zároveň netrestaním bieloruskej spoločnosti, je čoraz ťažšie.
Pripomína to situáciu s raketami, ktoré Hamas odpaľuje na Izrael z civilistami husto obývaných štvrtí, ktorí sa vzápätí stávajú obeťami odvetných útokov Izraela. Lukašenko sa v tomto zmysle k EÚ správa ako Hamas k Izraelu, ani on nedáva druhej strane na výber.
Lídri štátov Únie na summite poverili vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú politiku Josepa Borrella, aby vypracoval návrh sektorových sankcií. Rubikon bol prekročený, sektorové sankcie budú, ale uvidíme, ako ďaleko Borrell a jeho tím zájdu. Nemajú ľahké rozhodovanie.
Martin Ehl
analytik denníka Hospodářské noviny
Únia by mala zareagovať čo najrýchlejšie a najtvrdšie. Do istej miery sa to už stalo, ale predstavte si, že by niečo také ktorýkoľvek štát urobil americkým občanom alebo leteckej spoločnosti z USA. Reakcia by bola ešte tvrdšia - od kybernetických útokov po rýchle vyhostenie diplomatov, zadržanie finančných aktív daného štátu na zahraničných účtoch, zablokovanie platobného systému a ďalších vecí.
Ak chce EÚ, aby ju do budúcna brali partneri aj prípadní protivníci vážne a aby teda zaručila svojim obyvateľom bezpečnosť a prosperitu, bude sa musieť naučiť také veci robiť - aj keď na to v tejto chvíli nie je inštitucionálne nastavená.
Alena Kudzko
riaditeľka think-tanku Globsec Policy Institute v Bratislave, pochádza z Bieloruska
Príbeh letu má dve dimenzie: samotný únos a širšia situácia v Bielorusku. Reakcia musí zohľadňovať obidve.
EÚ a ďalšie krajiny zareagovali rýchlo a dôsledne. Je to dôležitý a jasný znak toho, že takéto správanie - kohokoľvek, nielen Lukašenka - je neprijateľné. Tvrdá medzinárodná kritika a reakcia má za cieľ zabrániť tomu, aby sa takéto kroky stali precedensom, pretože by to so sebou prinieslo koniec medzinárodného práva vo vzdušnom priestore.
Sankcie vrátane toho, že sa Bielorusko skutočne stane bezletovou zónou a zakážu bieloruskému národnému dopravcovi lietať do európskych krajín, nie sú len správou pre Lukašenka. Je to aj odkaz akejkoľvek inej vláde, inému režimu alebo mimovládnemu hráčovi: toto správanie nebude tolerované, ani o ňom neuvažujte.
Pokiaľ ide o všeobecnú situáciu v krajine, EÚ naznačila cestu ku krokom, ktoré presahujú rázne slovné vyhlásenia. Presné sankčné zoznamy, samozrejme, treba ešte spísať. Ak pôjdeme po peniazoch, významné rozšírenie zoznamu podnikateľov a jednotlivcov bude kľúčové, ak by sankcie mali byť pre Lukašenkov režim viac ako len miernou nepríjemnosťou.
O akýchkoľvek sankciách by sa však malo uvažovať iba ako o časti stratégie voči konkrétnej krajine alebo konkrétnemu problému. Mal by existovať aj širší balík koordinovaných politík k Bielorusku, ktorý zahŕňa podporu obetiam represií a nezávislých médií, bezvízový styk pre Bielorusov a ekonomický balík pre Bielorusko po Lukašenkovi na podporu reformného procesu.
Zákaz bieloruských leteckých spoločností lietať do európskych krajín má však aj nežiaduce následky. Obmedzuje ľudí pri snahe opustiť krajinu vrátane ľudí, ktorí ju potrebujú opustiť z humanitárnych dôvodov (napríklad z dôvodu úteku pred prenasledovaním). Sú totiž obmedzené aj možnosti, ako opustiť krajinu po zemi.
Čím menej ľudí cestuje, čim menej ich vidí skutočnú EÚ, tým je pre bieloruské úrady jednoduchšie vytvoriť falošný démonizovaný obraz európskych krajín.
Z tohto hľadiska by ďalší súbor opatrení, ktoré je možné prijať, mal urobiť opak: čo najviac uľahčiť kontakty a otváranie sa Európe - bezvízový režim pre Bielorusov. To skutočne poškodí režim a obraz EÚ medzi obyvateľmi sa navyše výrazne zlepší.
Jedným z hlavných problémov situácie v Bielorusku, ktoré si bude vyžadovať čoraz väčšiu pozornosť a spoločné kroky, je situácia v médiách. Uzavretie Tut.by, prijatých nových reštriktívnych zákonov (ktoré zakazujú napríklad "nepovolené" protesty), zužujú mediálny priestor v krajine.
Pre dlhodobú budúcnosť krajiny je dôležitá dostupnosť spoľahlivých spravodajských zdrojov a mediálne pokrytie pre Bielorusov. Podpora novinárov a médií z Bieloruska alebo tých, ktorí pracujú pre bieloruské publikum, je rozhodujúca.
