WINDHOEK. Rada náčelníkov namíbijských etnických skupín Hererov a Namov v pondelok odmietla dohodu medzi Namíbiou a Nemeckom z minulého týždňa, na základe ktorej Berlín po viac ako sto rokoch oficiálne uznal, že v tejto africkej krajine koncom 19. a začiatkom 20. storočia spáchal genocídu.
Náčelníci privítali uznanie zodpovednosti zo strany Nemecka, prekáža im však nedostatočná výška navrhnutej kompenzácie zo strany Nemecka, informovala agentúra DPA.
Namíbijcov ponuka urazila
Rada náčelníkov, ktorú uznáva aj namíbijská vláda, požaduje, aby bol termín oficiálnej ceremónie, ktorá by sa mala uskutočniť v priebehu júna, presunutý na neskôr.
Nemecko uznalo podiel na genocíde v Namíbii počas koloniálnej nadvlády Čítajte Členovia rady totiž odmietajú dohodnutý program vo výške 1,1 miliardy eur zameraný na obnovu a rozvoj Namíbie, určený predovšetkým pre tamojšie etnické skupiny.
Túto sumu by malo Nemecko vyplácať v priebehu nasledujúcich 30 rokov. Náčelníci však vo svojom pondelkovom vyhlásení označili túto čiastku za "urážlivú" a "neprijateľnú". Argumentujú pritom tým, že im nebola daná možnosť zapojiť sa včas do rokovaní s Nemeckom.
Vyjednávač namíbijskej vlády Zed Ngavirue však oponoval slovami, že rada náčelníkov sa podieľala na celom procese rokovaní. Namíbijskú vládu, ktorá minulý piatok gesto Nemecka privítala, postoj rady náčelníkov prekvapil a vyjadrila nad ním sklamanie.
"Je na nás všetkých, aby sme zhodnotili, do akej miery musíme tieto postoje (rady náčelníkov) zvážiť a či tento proces zvládneme (namíbijská a nemecká vláda)," povedal vládny vyjednávač Ngavirue.
Nemecká vláda opakovne zdôrazňovala, že Namíbia nemá zákonný nárok na kompenzáciu a prisľúbený finančný obnos má byť podľa nej chápaný len ako politický a morálny záväzok.
Vzburu potlačili
Namíbia bola v rokoch 1884 - 1915 nemeckou kolóniou s názvom Nemecká juhozápadná Afrika.
Genocída sa tam odohrala v rokoch 1904 - 1908, keď sa tamojšie domorodé kmene Hererovia a Namovia vzbúrili proti nadvláde Nemcov, ktorí im konfiškovali pôdu i dobytok.
Nemecký generál Lothar von Trotha, ktorého do Namíbie vyslali vzburu potlačiť, vydal v októbri 1904 príkaz na ich vyvraždenie.
V snahe ušetriť muníciu nemeckí vojaci odviedli desaťtisíce mužov, žien a detí do púšte, aby tam zomreli, zatiaľ čo iných nechali zomrieť v koncentračných táboroch.
Údaje o počte obetí sa rozchádzajú. Agentúra AFP uvádza, že v tomto období zahynulo najmenej 60.000 Hererov a zhruba 10.000 Namov. Historici tieto udalosti označujú za prvú genocídu 20. storočia.
