PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo vyjadrení zverejnenom v nedeľu varoval, že Paríž stiahne svoje vojenské jednotky z Mali, ak sa tento západoafrický štát po druhom prevrate za deväť mesiacov posunie smerom k radikálnemu islamu. Informovala o tom agentúra AFP.
Francúzsko má v regióne približne 5100 vojakov v rámci operácie Barkhane, ktorú vykonáva v piatich krajinách Sahelu – v Burkine Faso, Čade, Mali, Mauritánii a Nigeri.
Misiu s ústredím v Čade spustili po tom, ako Francúzsko zasiahlo s cieľom zastaviť postup džihádistov v Mali v roku 2013.
Uplynulý utorok Francúzsko a EÚ odsúdili "neprijateľný štátny prevrat" v Mali po tom, ako tam zadržali a zbavili moci dočasného prezidenta Baha Ndawa a premiéra Moctara Ouana.
Macron podľa svojich slov pre týždenník Journal du Dimanche povedal Ndawovi, že Francúzsko stiahne svojich vojakov, ak sa Mali obráti k radikálnemu islamizmu. V takejto situácii by podľa šéfa Elyzejského paláca francúzske jednotky "nikdy" nemohli zotrvať v tejto krajine.
Predstavitelia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) budú v nedeľu mimoriadne rokovať o Mali.
Pred summitom v ghanskej metropole Akkra si pozvali na "konzultácie" aj lídra malijskej junty plukovníka Assimiho Goitu. Ten podľa zdrojov odletel do Akkry v sobotu.
Goita pôsobil ako viceprezident, odkedy vlani v auguste viedol prevrat, pri ktorom zosadili demokraticky zvoleného prezidenta, pričom funkcie prezidenta a premiéra obsadili pod tlakom ECOWAS-u ako sprostredkovateľa civilisti.
Dočasného prezidenta a premiéra však v pondelok zadržali, čo vyvolalo diplomatické pobúrenie. Vo štvrtok ich prepustili a armáda oznámila, že odstúpili z funkcie. Malijský ústavný súd v piatok vyhlásil za nového dočasného prezidenta Goitu.
Macron tiež varoval, že ak sa Afrika nebude rozvíjať, Európa "draho zaplatí v zmysle migrácie".
Zdôraznil potrebu "masívne investovať" s tým, že medzinárodné spoločenstvo musí tiež zrušiť časť dlhu tohto kontinentu, aby "pomohlo Afričanom budovať svoju budúcnosť".
