Košický balet: v réžii Ukrajiny

Ak si niekto myslí, že sem mladí prišli pre peniaze,mýli sa, hovorí umelecký šéf Ondrej Šoth

Na renomovaných zahraničných scénach nie je trend medzinárodného súboru žiadnou novinkou. V nejednom baletnom súbore tancuje len niekoľko domácich, zvyšní tanečníci pochádzajú z najrôznejších kútov sveta. Toto sa zatiaľ v slovenských divadlách neuplatňuje, košický balet Štátneho divadla je preto unikátom. Už piaty rok tam účinkujú v rovnakom zastúpení slovenskí i ukrajinskí tanečníci.

"Keď som pred rokmi nastupoval do divadla na post riaditeľa, bol balet na najnižšej kvalitatívnej úrovni. Hrozilo, že súbor bude hrať iba s komorným repertoárom, alebo bude slúžiť pre operu ako služobný balet," spomína na začiatky šéfovania v divadle Peter Himič. Rozhodli sa pre zložitejšie riešenie - že urobia všetko pre to, aby bol aj balet na najvyššom stupni kvality.

Za umeleckého šéfa baletu angažovali Ondreja Šotha a jeho podmienkou bolo, že chce spolupracovať s medzinárodným súborom. Vybral sa preto hľadať medzi mladými tanečníkmi v Kyjeve. A našiel ich: "No ak si niekto myslí, že sem prišli pre peniaze, veľmi sa mýli. Kyjev má obrovskú scénu a tanečné umenie u nich je silno podporované. Nikto z nich sa sem zo školy ani z kyjevského Národného divadla nehrnul. Mladí tanečníci idú za menami."

Tri roky strávili v sále

Stretnúť tanečníkov z Kyjeva je najistejšie v skúšobnej sále. Za posledné roky v nej strávili najviac času. Sólista Andrej Sukhanov na to spomína: "Prvé tri roky sme boli stále v sále, stretávali sme sa len s ľuďmi z divadla, mali sme veľmi veľa premiér. Na prvom mieste bola práca, ostatné veci neboli dôležité." Do Košíc prišiel ako 19-ročný a hlavnou motiváciou preň bola spolupráca s Ondrejom Šothom. "Veľa som o ňom predtým počul od našincov," hovorí.

Vasyl Sevastyanov, ktorý je v divadle dlhých päť rokov, to potvrdzuje: "Pre mladého človeka nie je dôležité, v akom meste tancuje, ale čo tancuje a s kým pracuje. U nás je veľká scéna, ale je tam veľa špiny, nezdravá konkurencia a falošné vzťahy. Tu je to iné. A to je zásluha Ondreja. Myslím, že keby tu s nami spolupracoval iný choreograf, ostali by sme pol roka a šli by sme ďalej."

Oni pritom o odchode z Košíc zatiaľ neuvažujú. Páči sa im systém spolupráce, to, že každý má priestor na rozvoj. Priznávajú však, že popri drine na javisku majú na relax len málo času. "Prišli sme sem pracovať, nie oddychovať," hovorí výbornou slovenčinou Andrej. "Je však pravda, že už sme sa usadili, prepojili na nejaký systém. Takže je to lepšie ako prvé roky."

Diskotéka? Božechráň!

Čo teda robia vo voľnom čase? Keď padne slovo diskotéka, reakcia je okamžitá: "Božechráň!" Vasyl hovorí, že občas si idú niekam posedieť, pozhovárať sa. "Väčšinou len prídeme unavení do prenajatého bytu a oddychujeme, pozeráme telku alebo ideme na plaváreň." Život bohémov im nič nehovorí. Dokonca k nám neprišli ani zarobiť. "Tancom sa veľké peniaze zarobiť nedajú," hovoria. "Naším cieľom je naša práca. To je to, čo nás spája. Profesijne i ľudsky."

Priznávajú však, že si našli v Košiciach dobrých kamarátov. Vasyl: "Dá sa povedať, že už lepších, ako mám na Ukrajine." S nimi zväčša trávia aj sviatky. "Napríklad Vianoce oslavujeme vždy dvojmo - slovenské, i naše, ukrajinské. Upečieme koláče, uvaríme dobré jedlo, chodíme z bytu do bytu. Je to veselé."

Jediné, čo všetkým bez výnimky chýba, je rodina. "No Košice už považujem za svoj domov," hovorí Andrej, ktorý by sem prišiel opäť. "Niežeby tu bolo ľahko a všetko fajn, ale keď sa mladý človek môže rozvíjať, čo viac si môže priať? Sú síce mladí, ktorí sa najprv orientujú na to, aby si zarobili, ale podľa mňa je to veľká chyba. Roky im ujdú a napokon zistia, že nič nevedia," dodáva.

FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ