Belica je všestranný ako Andrej Kmeť

Ondrej Belica z Hostia nechcel prežiť zvyčajný život. Keď si prečítal článok o kňazovi Andrejovi Kmeťovi, ktorý založil muzeálnu spoločnosť, spolok triezvosti a bol bylinkárom, včelárom i záhradkárom, vedel, kam sa bude jeho cesta uberať.

"Kmeť bude mojím vzorom," povedal si Belica a založil súkromné roľnícke múzeum. Roľnícky pluh, česadlo na konope či cepy zatiaľ visia na drevenej stene vedľa domu, no čoskoro budú mať vlastnú strechu.

Predmetov starej dediny - všetky pôvodné - má už toľko, že sa nezmestia do štyroch miestností.

V celom jeho dome vidieť dedinské motívy. Verandu krášlia hlinené džbány, tvarovo zaujímavé tekvice, sušené kvety, vence cesnaku či zväzky kukurice. Pri malej bráne stojí stolitrový sud s medovinou, pri veľkej bráne je historická studňa s vahadlom.

Onedlho tam pribudne drevené posedenie s vlastnoručne vyrobenými drevenými šindľami. Tam bude Belica usádzať návštevy a hostiť ich medovinou a napečeným chlebom z vlastnej pece.

Nájde sa tam miesto aj na staré kočiare a vozy. Pod jeho rukami vyrastajú i truhlice zdobené reliéfmi. A najnovším výtvorom je jedenapolmetrová retiazka z dreva. Pri jej výrobe nepoužil pán Ondrej ani jediný klinec.

Popritom všetkom včelári. Vo vlastnoručne vyrobených úľoch - po novom, bez materskej mriežky.

Rovnako zbiera byliny.

Stará sa o staré stromy. "Mám 250 stromov, z toho polovicu ekotypov. Sú to staroverské, takmer storočné marhule, hrušky, jablone a slivky. Ovocie síce nemajú kvalitné, zato je nabité vitamínmi."

Má to rozdelené - na jar sú prvoradé včely, v lete zbiera liečivé byliny, potom sa venuje múzeu, v jeseni i v zime záhrade, a keď sa dá, drevu.

"V Hostii, kde som sa narodil, som zasadil strom, postavil dom a založil si rodinu. Zo mňa by nikdy nemohol byť mešťan," uzatvára krátke rozprávanie o naplnenom živote Belica, ktorý dávno prekročil Kmeťov tieň.