PRAHA. Bol piatok 10. novembra 1989. Deň po páde berlínskeho múru, sedem dní pred vypuknutím protestov, ktoré nakoniec povalili komunistický režim aj v Československu. Komunisti už vtedy nemali moc nad Poľskom ani nad Maďarskom.
V tento deň posledná komunistická vláda Ladislava Adamca rokovala o pôžičke pre Sovietsky zväz, ktorá ostala viac ako tri desaťročia v utajení.
Ešte v ten deň vláda rozhodla o odoslaní v prepočte 1,3 miliardy dolárov pre vtedajšieho rozpadávajúceho sa hegemóna. Sovietsky zväz mal z týchto peňazí nakupovať československé tovary, čím chcela vláda oficiálne podporiť domácich výrobcov.
Historicky podvod?

Odhalenie ďalších okolností tohto úveru však spája dvoch českých prezidentov už demokratickej éry a nie práve v lichotivom kontexte. Prezidentov, ktorých spája tiež dlhodobá snaha šíriť ruský vplyv v Česku.
Václav Klaus po revolúcii už ako minister financií peniaze do Ruska poslal a Miloš Zeman v roku 2001 ako premiér uzavrel dohodu, podľa ktorej veľkú časť záväzkov nebude Praha od Ruska ako nástupníckeho štátu vymáhať. Pri procese pritom niekde „zmizlo“ tridsať miliárd českých korún a podľa jedného svedka časť z nich skončila u Zemana.
„Zrejme je to len zhoda okolností, pretože ak by nebola, museli by sme hovoriť o podozrení nebývalých rozmerov,“ napísal reportér magazínu Respekt Jaroslav Spurný. Na odhalení utajovaných prevodov sa podieľal spolu s kolegami z Aktuálně.cz, z Hospodářskych novín a protikorupčnej organizácie Ružový panter.