LONDÝN. Ministri životného prostredia krajín zoskupenia G7 sa v piatok na virtuálnom stretnutí dohodli, že ich krajiny prestanú do konca roka 2021 financovať uhoľné elektrárne v rozvojových krajinách.
K takémuto záväzku pristúpili v rámci snahy udržať globálny nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.
Ako píše britská verejnoprávna stanica BBC, ministri sa tým zaviazali dodržať ambicióznejší cieľ Parížskej klimatickej dohody, ktorá stanovuje limit oteplenia na 2 až 1,5 stupňa Celzia.
Krajiny G7 ďalej sľúbili, že do roku 2030 bude prinajmenšom 30 percent z ich územia vyhradené prírode s cieľom chrániť tak voľne žijúce živočíchy i absorbovať emisie skleníkových plynov.
Týchto sedem bohatých krajín, ktoré sú zároveň domovom významných automobiliek, sa ďalej zaviazalo, že v nadchádzajúcom desaťročí "výrazne urýchlia" znižovanie emisií v dopravnom priemysle. Do roku 2050 by pritom chceli dosiahnuť, aby bolo toto odvetvie uhlíkovo neutrálne.
Nemecká vláda sa zaviazala dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045 Čítajte Fosílne palivá ako také by mali byť do roku 2030 postupne takmer úplne vyradené z energetickej infraštruktúry krajín G7, uviedlo nemecké ministerstvo životného prostredia, ktoré citovala agentúra AFP.
Vláda v Berlíne nedávno mimo toho schválila nový, ambicióznejší klimatický zákon. Došlo k tomu po tom, ako Spolkový ústavný súd koncom apríla rozhodol, že nemecké zákony v oblasti ochrany klímy nie sú dostatočné. Na základe nového zákona by malo byť Nemecko uhlíkovo neutrálne do roku 2045, a teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne očakávalo.
Nemecko sa ďalej usiluje znížiť do roku 2030 emisie o 65 percent, do roku 2035 o 77 percent a do roku 2040 má dosiahnuť 88-percentné zníženie v porovnaní s hodnotami z roku 1990.
