JERUZALEM. Ostreľovanie je na konci. Izrael a Hamas po jedenástich dňoch bojov uzavreli prímerie.
Palestínsky terorista mu zabil dcéru: V hlavách sme si vytvorili múry Čítajte Izraelský bezpečnostný kabinet vo štvrtok večer schválil zastavenie paľby v najnovšom konflikte s radikálmi z palestínskeho pásma Gazy.
Úrad predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua oznámil, že bezpečnostný kabinet schválil prímerie v Gaze jednomyseľne.
Uzavretie prímeria následne potvrdil aj hovorca hnutia Hamas a uviedol, že bude "vzájomné a simultánne".
Prímerie začalo platiť od 2:00 miestneho času (1:00 SELČ). Ako uvádza agentúra AFP, v uliciach mesta Gaza bolo bezprostredne po začiatku prímeria počuť iba oslavnú streľbu, pričom Hamas nevystrelil na Izrael žiadnu raketu.
Na dodržiavanie prímeria má dohliadať Egypt, ktorého prezident Abdal Fattáh Sísí podľa egyptskej štátnej televízie vyšle do Izraela a na palestínske územia dve bezpečnostné delegácie. Tie sa majú snažiť o to, aby bol pokoj zbraniam dodržiavaný.
Ganc bol pripravený rozšíriť ťaženie
Vo vyhlásení Izraelského bezpečnostného kabinetu sa uvádza, že ministri súhlasili s "prijatím egyptskej iniciatívy" a vyhlásením dvojstranného prímeria bez akýchkoľvek podmienok.
Vo vyhlásení sa ďalej píše, že predstavitelia rezortu obrany na zasadnutí bezpečnostného kabinetu prezentovali prítomným ministrom úspechy Izraela v operácii Strážca hradieb, pričom niektoré z nich označili za "bezprecedentné".
Izraelský bezpečnostný kabinet zvolal na štvrtok večer premiér Benjamin Netanjahu. Izraelské médiá už vopred avizovali, že okrem vyhodnotenia operácie izraelskej armády proti radikálom v pásme Gazy bude rokovanie venované aj možnosti vyhlásenia jednostranného prímeria.
Izraelský minister obrany Benny Ganc pritom ešte počas štvrtka opakoval, že je pripravený rozšíriť vojenské ťaženie proti radikálom z Hamasu, ktorý vládne v pásme Gazy.
Víťazstvo Hamasu?
Popredný politický líder Hamasu v pásme Gazy Chálil Hajja označil vyhlásenie prímeria ako víťazstvo Hamasu. Urobil tak v príhovore pred tisíckami Palestínčanov oslavujúcich zastavenie bojov v tamojších uliciach.
"Toto je eufória z víťazstva," povedal Hajja. Prisľúbil tiež pomoc pri obnove obydlí zničených počas izraelských náletov.
Ako uvádza agentúra AP, Izrael podľa Hajju nedokázal zničiť vojenskú infraštruktúru Hamasu, a to vrátane siete podzemných tunelov, ktoré toto hnutie využíva.
Podmienky dohody prímeria s Izraelom neprezradil.
Prímerie vítajú USA aj Británia
Vyhlásenie prímeria privítali aj Spojené štáty a Británia.
Podľa prezidenta USA Joea Bidena ide po jedenástich dňoch bojov o "skutočnú príležitosť dosiahnuť pokrok", píše agentúra AFP.
"Verím, že máme skutočnú príležitosť dosiahnuť pokrok, a som odhodlaný usilovať sa o to," povedal Biden v Bielom dome. Zároveň ocenil úlohu Egypta pri sprostredkovaní tejto dohody o zastavení paľby.
"Som presvedčený, že Palestínčania a Izraelčania si rovnako zaslúžia žiť v pokoji a bezpečí. Moja administratíva bude pokračovať v našej tichej a neoblomnej diplomacii," dodal.
Podľa agentúry Reuters tiež Biden prisľúbil pásmu Gazy humanitárnu pomoc i asistenciu pri obnove regiónu. Uviedol, že pomoc na obnovu Gazy bude poskytnutá v spolupráci s palestínskou samosprávou a nie s Hamasom, ktorý USA označujú za teroristickú organizáciu.
Najnovšie správy o prímerí na Blízkom východe privítalo aj Spojené kráľovstvo. "Všetky strany musia pracovať na tom, aby bolo prímerie trvalé a ukončili neprijateľný cyklus násilia a civilných obetí," napísal na Twitteri britský šéf diplomacie Dominic Raab. Dodal, že Británia podporuje "úsilie o nastolenie mieru“.
Generálny tajomník OSN António Guterres v reakcii vyzval Izrael a Hamas, aby prímerie dodržiavali. Medzinárodné spoločenstvo musí podľa neho vypracovať balíček obnovy, "ktorý podporí palestínsky ľud a posilní jeho inštitúcie".
Guterres tiež povedal, že "izraelskí a palestínski vodcovia majú okrem nastolenia pokoja aj zodpovednosť za začatie seriózneho dialógu o základných príčinách tohto konfliktu".
Tisíce rakiet a viac ako 200 obetí
Situácia na hraniciach medzi Izraelom a palestínskou enklávou sa prudko vyhrotila začiatkom mája. Zrážky medzi palestínskymi moslimami a izraelskou políciou, ktoré vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme, prerástli do vojenského konfliktu.
Od 10. mája vystrelili radikáli z pásma Gazy na Izrael 4 340 rakiet, pričom vyše 640 dopadlo ešte na územie palestínskej enklávy. Izraelský mobilný systém protiraketovej obrany Železná kupola zachytil asi 90 percent týchto rakiet.
Podľa najnovších informácií bolo v Izraeli zabitých 12 ľudí, viac ako 50 utrpelo ťažké zranenia.
Počet Palestínčanov zabitých pri odvetných izraelských náletoch a ostreľovaní dosiahol 233, vrátane 65 maloletých. Zranených bolo asi 1 900 ľudí.
