SME

Únia sa slovne zastala Česka v spore s Ruskom, stačí to však? (anketa)

V pravidelnej ankete odpovedajú Šimečka, Valášek, Beňová, Kmec a Klus.

Areál bývalého vojenského muničného skladu, kde došlo k výbuchu v októbri 2014.Areál bývalého vojenského muničného skladu, kde došlo k výbuchu v októbri 2014. (Zdroj: MAFRA - ZDENĚK NĚMEC)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRUSEL, BRATISLAVA. Za výbuchom v moravských Vrběticiach v roku 2014 nebola nehoda ani zanedbanie povinností, ale cielená operácia ruskej vojenskej rozviedky GRU. Tá do Česka poslala agentov, ktorí sa v roku 2018 v Británii pokúsili novičokom otráviť bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa.

S týmto tvrdením po siedmich rokoch prišla česká vláda pred mesiacom. Smrť dvoch ľudí pri výbuchu dáva za vinu priamo Moskve, a preto spustila diplomatický spor, ktorý sa skončil vyhostením desiatok ruských diplomatov. Rusi následne označili Česko za nepriateľskú krajinu.

SkryťVypnúť reklamu

Štáty Európskej únie sa slovne postavili na stranu Česka, no na výzvu, aby aj ony vyhostili aspoň jedného ruského diplomata, ich zreagovalo len zopár vrátane Slovenska.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred týždňom Prahe odkázal, že vyhosťovanie ruských diplomatov nepodporuje a namiesto toho chce spory medzi západnou Európou a Ruskom zmierňovať. O téme sa bude hovoriť aj na budúcotýždňovej Európskej rade.

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a z nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.

Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.

Odborníci tentoraz odpovedali na otázku:

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell po zisteniach o výbuchoch vo Vrběticiach verbálne podporil Česko, ale žiadosti o vyhostenie ruských diplomatov nevyhovel. Je podpora Česka od Únie a členských štátov dostatočná?

SkryťVypnúť reklamu

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko

Rusko ako mocnosť rešpektuje silných partnerov a konkrétne skutky. Čisto verbálne vyjadrenie solidarity väčšiny členských štátov je nevyužitá príležitosť. Nehovoríme totiž o akejkoľvek situácii, ale o bezprecedentnom útoku na území členskej krajiny EÚ a NATO, pri ktorom zomreli dvaja občania ČR a materiálne škody sa vyšplhali do výšky desiatok miliónov eur.

Kedy inokedy, ak nie teraz ukázať kvalitu a silu jednotnej európskej zahraničnej politiky, aby sa niečo podobné už nikdy neopakovalo?

Koordinované vyhostenie diplomatov z členských krajín by ruské spravodajské služby reálne pocítili pri budúcej činnosti. A mohlo by to pôsobiť preventívne – v Kremli by si museli dobre rozmyslieť, či im takéto aktivity stoja za postupne sa vyprázdňujúce ambasády.

SkryťVypnúť reklamu

A najmä, solidarita s Českom je v záujme každého jedného členského štátu EÚ - na rozdiel od prítomnosti ruských agentov. Zakaždým, keď ako blok zareagujeme so slabým dôrazom a nejednotne, to pre Putinov režim znamená povzbudenie, aby v narúšaní našej suverenity pokračoval.

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente / Smer-SD

Európska únia slovami Josepa Borrella dôrazne odsúdila ilegálne aktivity na území Českej republiky a akékoľvek narušenie jej štátnej zvrchovanosti. Rovnako jednoznačne podporil českú reakciu a snahu o potrestanie vinníkov.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval na koordinovanú akciu, no vyhosťovanie diplomatov je stále plne v kompetencii jednotlivých členských štátov. Okrem Slovenska sa na vyhostenie ruských špiónov podujalo len zopár krajín ako napríklad tri pobaltské štáty, Bulharsko či Rumunsko.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa mňa je preto namieste otázka, či aj reakcia našej diplomacie nebola až príliš unáhlená a čo sa nám ňou vlastne podarilo v tejto situácii dosiahnuť.

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu / KDH

V Európskom parlamente som bola spoluiniciátorkou diskusie k tejto téme a výsledkom je dôrazné odsúdenie neakceptovateľného a nepriateľského aktu, akým bol útok vo Vrběticiach. Krajiny EÚ vyjadrili plnú solidaritu a podporu Českej republike a niektoré, medzi nimi aj Slovensko, vyhostili ruských diplomatov.

EÚ už uplatňuje sankčný režim proti Rusku pre anexiu Krymu, za zostrelenie letu MH17, pri ktorom zahynulo 298 nevinných ľudí, a od marca tohto roku aj pre otravu opozičného politika Alexeja Navaľného. Žiaľ, nie všetky krajiny rovnomerne implementujú tieto sankcie, na ktorých sme sa všetci dohodli, pričom Nemecko a Rusko zároveň pokračujú vo výstavbe plynovodu Nord Stream 2.

SkryťVypnúť reklamu

Za jedinú dostatočnú odpoveď na udalosti vo Vrběticiach považujem dohodu na jednotnej a principiálnej stratégii Európskej únie proti Rusku, ktorú bude EÚ aj dodržiavať.

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH

Incident vo Vrběticiach bol bezprecedentným útokom na suverenitu členského štátu Európskej únie a NATO. Očakával by som od Únie väčšiu mieru solidarity, ale aj konkrétne kroky, ktoré zabránia aktivitám ruských tajných služieb.

Je všeobecne známe, že množstvo pracovníkov ruských ambasád nevykonáva v skutočnosti diplomatickú činnosť, ale pôsobia ako agenti s jasným cieľom oslabovať Európsku úniu, transatlantické partnerstvo a spoločenskú súdržnosť.

Bilaterálne diplomatické styky sú vecou každého členského štátu, no EÚ ako celok by mala formulovať svoje postoje k Rusku oveľa razantnejšie. Ide totiž o bezpečnosť nás všetkých.

SkryťVypnúť reklamu

Alexandr Vondra

europoslanec Európski konzervatívci a reformisti/ODS

Pravá solidarita sa nemeria slovami, ale činmi. V tomto ohľade je odpoveď EÚ veľmi slabá. Konkrétne nás podporili vyhostením ruských diplomatov len Slováci, Rumuni, Bulhari, tri pobaltské štáty a Poliaci.

Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko - nič, nula. Vzhľadom na ich dlhodobé postoje to nie je také prekvapujúce. Na druhej strane je to fiasko českej vlády. Akciu nepripravila a zle ju načasovala.

Martin Klus

štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR

Vyhostenie ruských diplomatov zo Slovenska pre kauzu Vrbětice nebol unáhlený, ale rozhodný a správny krok. Kto, ak nie Slovensko, malo medzi prvými vyjadriť solidaritu so svojím najbližším susedom, priateľom a partnerom. Záujmom Slovenska v žiadnom prípade nie je eskalovať vzťahy s Ruskou federáciou a ani to nerobíme.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň však odmietam tvrdenia, že to, čo sa stalo v Česku, je výhradne jeho vnútornou záležitosťou. To v žiadnom prípade. Čo sa týka spoločnej európskej reakcie, netreba zabúdať, že nielen šéfovia diplomacií, ale napríklad aj ministri obrany EÚ a šéf NATO vyjadrili solidaritu s Českou republikou. Viaceré členské krajiny medzitým vyhostili ruských diplomatov (okrem nás Estónsko, Litva, Lotyšsko či Rumunsko) a ďalšie štáty naznačili, že túto možnosť zvažujú.

Nemožno teda vylúčiť, že po krokoch Slovenska a iných môžu ešte aj do budúcna nasledovať ďalšie. Za dôležité tiež považujem, že v EÚ aj NATO vládne zhoda na tom, že udalosť, ktorá sa stala, je absolútne neprijateľná a týka sa nás všetkých. Je mimoriadne dôležité, aby si štáty EÚ uvedomovali mieru ohrozenia z Ruska.

SkryťVypnúť reklamu

Som preto rád, že tak, ako sme sa dohodli v polovici mája na Rade pre všeobecné záležitosti v Bruseli, pri príprave programu májového summitu lídrov EÚ, sa premiéri a prezidenti krajín Únie budú na zasadnutí Európskej rady koncom mesiaca tejto téme komplexne venovať.

V EÚ vládne zhoda na tom, že si prajeme priateľské a partnerské vzťahy s Ruskom. Žiaľ, vždy na to treba dvoch. Možno teda bude táto výzva lídrov efektívnejšia ako tie predchádzajúce.

Tomáš Valášek

nezaradený poslanec NR SR, člen Progresívneho Slovenska, bývalý šéf Carnegie Europe

Iba päť krajín EÚ vyhostilo ruský personál zo svojich veľvyslanectiev, keď o to požiadala Praha, v porovnaní s osemnástimi (z 28 v tom čase), ktorí tak urobili po londýnskej výzve (prípad otravy Skripaľa a jeho dcéry v Salisbury v 2018). Nevyzerá to dobre a na prvý pohľad sa môže zdať, že to dáva za pravdu tým v Rusku a aj u nás, ktorí sú presvedčení, že menšie krajiny v strednej Európe sú občanmi druhej kategórie, ktorí by za správnych okolností mohli byť oddelení od zvyšku EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Pravda je však komplikovanejšia. Namiesto symptómu nerovnosti v rámci EÚ sa český prípad javí ako príbeh nešťastného načasovania a premeškaných diplomatických príležitostí.

Česko zverejnilo svoje zistenie v čase, keď bolo niekoľko desaťtisícov ruských vojakov zdanlivo pripravených prekročiť hranicu s Ukrajinou. Kľúčové krajiny EÚ sa v danej chvíli sústredili na prehovorenie Moskvy, aby neurobila nejakú hlúposť. Česká žiadosť o vyhostenie ruských špiónov bola v rozpore s intenzívnym dialógom o Ukrajine, ktorý vtedy viedli hlavné mestá v iných častiach Európy.

Teoreticky by česká diplomacia bola schopná kompenzovať nešťastné načasovanie kombináciou šikovnosti a presviedčania. To by však Česko nemohlo byť šesť mesiacov pred voľbami. Len šesť dní predtým, ako Praha obvinila Moskvu zo zodpovednosti za výbuch, bol odvolaný minister zahraničia Tomáš Petříček a rezort zahraničia v tomto kľúčovom momente viedol predseda ČSSD Jan Hamáček. Ten bojoval o prežitie strany v parlamente a zjavne mal na mysli úplné iné záležitosti.

SkryťVypnúť reklamu

Za normálnych okolností by si ešte pred zverejnením obvinenia česká diplomacia premyslela, akú podporu ide hľadať u svojich spojencov a partnerov, kto si ju bude pýtať, kde a ako. To sa zjavne nestalo.

Obvinenia Ruska zverejnila Praha v sobotu večer a už nasledujúci pondelok zasadala Rada pre zahraničné veci EÚ. Česko logicky muselo túto otázku otvoriť, keďže práve zverejnilo nové výbušné informácie, ale zjavne tak urobilo bez jasnej definície toho, čo ide od svojich spojencov žiadať, a bez preddohodnutého textu spoločného vyhlásenia k téme, ako si situácia žiadala. Trochu zmätení spojenci si vypočuli obvinenia, ale nedozvedeli sa, čo s tým presne plánuje Praha robiť, a nedostali jasnú žiadosť o konkrétny druh podpory.

Praha tak stratila príležitosť kapitalizovať na emócii z prvých okamihov a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Zdanlivo to potvrdzuje hypotézu, že menšie krajiny EÚ sú menej dôležité ako tie veľké – ale iba zdanlivo. Správnym vysvetlením v tomto prípade nie je geopolitika, ale nešťastné načasovanie a zlyhania diplomacie.

SkryťVypnúť reklamu

Peter Kmec

nezaradený poslanec, člen Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v USA

Obsahová diskusia k aktuálnym vzťahom medzi EÚ a Ruskom sa uskutoční na mimoriadnom summite lídrov EÚ 24. a 25. mája. Neočakáva sa, že výsledkom rokovaní bude výzva na spoločné vyhosťovanie ruských diplomatov, ako to bolo v prípade Salisbury v roku 2018.

Jednotlivé členské štáty EÚ sa pripojili v prevažnej väčšine k verbálnej podpore šéfa európskej diplomacie Borella a nepristúpili k aktu vyhostenia. Ukazuje sa, že princíp solidarity nefunguje pre každý členský štát EÚ rovnako. Prekvapuje ma predovšetkým postoj Veľkej Británie, ku ktorej bola ČR solidárna v roku 2018, ale v prípade Vrbětíc britská strana nekonala recipročne solidárne.

Vyhostenie ruských diplomatov zo Slovenska považujem za neuvážené a prázdne politické gesto slovenskej vlády, ktoré bolo predčasné, nekoordinované a navyše veľmi málo zarezonovalo v samotnej Českej republike.

SkryťVypnúť reklamu

Jakub Wisniewski

viceprezident think-tanku Globsec Policy Institute

"Nemôžete vždy dostať to, čo chcete, ale môžete dostať to, čo potrebujete,“ spievali slávni Rolling Stones. Zahraničná politika EÚ je jednoducho najnižším spoločným menovateľom pozícií členských štátov, aj keď si prajem, aby bola ambicióznejšia, robustnejšia a dokonca jastrabia. Úspechom je už len to, že všetky štáty EÚ súhlasia s odsúdením Ruska.

Borell, samozrejme, mohol urobiť viac. Ako Španiel stelesňuje zmýšľanie južných členských štátov, ktoré sú ohľadom ruskej hrozby relatívne uvoľnené. Naopak, v strednej Európe cítime dych ruského medveďa na chrbte (s výraznou výnimkou predsedu vlády Viktora Orbána, akoby Maďarsko bolo ostrovom niekde pri pobreží Portugalska).

SkryťVypnúť reklamu

Vylúčenie diplomatov ako nástroj zahraničnej politiky má každopádne obmedzený, väčšinou symbolický účinok. Na čom skutočne záleží, je to, ako podporujeme Ukrajinu, Moldavsko a ďalšie krajiny, ktoré Rusko šikanuje. Či je investícia do plynovodu Nord Stream 2 pozastavená, alebo nie. Do akej miery sa v EÚ nechávame manipulovať okolo Sputnika. Ako umožňujeme ruskej propagande preniknúť cez naše sociálne médiá.

Patrik Kováč

analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Šéf európskej diplomacie spravil presne to, čo vedel a mohol. Hoci v EÚ máme oficiálne spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, mimo obchodných záležitostí ide stále predovšetkým o doménu členských štátov. Akákoľvek spoločná reakcia EÚ je podmienená jednomyselným súhlasom európskych krajín.

SkryťVypnúť reklamu

Diskusia o zmene systému rozhodovania na kvalifikovanú väčšinu je na stole už dlhšie, ale zatiaľ sa nenašla spoločná politická vôľa na zmenu pravidiel. Tému vnímam ako dobrý bod do diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Z pohľadu nástrojov zahraničnej politiky je vyhostenie diplomatov veľmi silným gestom, na ktoré musia byť závažné dôvody. Vzhľadom na počet členských štátov, ktoré sa k iniciatíve pridali, je zrejmé, že ich Česko o závažnosti situácie a potrebe ráznej reakcie nepresvedčilo. Prispieť k tomu mohlo aj spochybnenie opatrení priamo na domácej politickej scéne.

To, že nedošlo k plošnému vyhosteniu diplomatov, však zároveň nevnímam nevyhnutne ako prejav nedostatočnej solidarity. Na podobný krok sme sa v minulosti neodhodlali ani v prípade anexie Krymu či otravy Sergeja Skripaľa na území EÚ, v ktorého prípade sa k vyhosteniu diplomatov nepridalo napríklad ani Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu

Andrea Michalcová

analytička Bezpečnostného centra Evropské hodnoty

Vojenský útok Ruskej federácie vo Vrběticiach bol útokom na suverenitu Európskej únie i NATO. Reakcia členských štátov bola veľmi slabá vzhľadom na fakt, že čísla vyhostených diplomatov boli skôr symbolické a solidaritu s Českom vyjadrili len Slovensko, Rumunsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Rozdiel je vidno najmä v porovnaní s rokom 2018, keď po otrávení agenta Skripaľa v Británii členské štáty EÚ vyhostili viac ako 150 ruských diplomatov zo svojho územia.

Prečo bola reakcia teraz taká slabá? Česká republika si za to môže z väčšej časti sama. Jedným z dôvodov je nedostatočná komunikácia strany českej vlády so spojencami z NATO a EÚ a podrývanie ich dôvery prokremeľským prezidentom Zemanom. Zemanove nedávne snahy zmanipulovať tender v hodnote šesť miliárd dolárov na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany v prospech ruského štátneho Rosatomu je jedným z mnohých krokov, po ktorých sa nemôžeme čudovať, že spojenci Českej republike nedôverujú.

Babišova vláda, žiaľ, Zemanovi v mnohých proruských krokoch až do odhalenia Vrbětíc pomáhala.

Martin Ehl

analytik denníka Hospodářske noviny

Jednoducho povedané, nie je. A česká diplomacia a celá vláda si za to vlastne môžu hlavne samy, pretože nedokázali rýchlo, správne a vecne spojencom vysvetliť, o čo ide a čo česká vláda od spojencov presne chce. Bol to moment, keď záležalo na práci skúseného diplomata v úlohe ministra zahraničia a tým Česko v danej chvíli nedisponovalo a naďalej nedisponuje.

Samozrejme, svoju úlohu hrali tiež ďalšie okolnosti, akými boli ruská eskalácia okolo východnej Ukrajiny a vojenské cvičenie, tradičná neschopnosť postupovať v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky jednotne. Nepochybne aj osobnosť Josepa Borrela, ktorý pre krajinu svojho pôvodu nepovažuje hrozbu z Ruska za prvoradú prioritu.

V podobných momentoch je potrebné osobné nasadenie - a to chýbalo tak z českej strany, tak z tej únijnej, aj keď z rôznych dôvodov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 695
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 526
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 377
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 11 768
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 676
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 983
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 627
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 384
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Pre Maorijov sú tieto zvieratá posvätné.


TASR
Ilustračné foto

Po zhruba 11 hodinách sa vodičom podarilo so zamestnávateľmi dohodnúť.


TASR
Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič.

Výbor privítal rozsiahly zoznam súvisiacich písomných záväzkov prijatých kosovskými úradmi.


TASR
Ilustračné foto.

Úrady zakázali školákom nosiť oblečenie, ktorými dávajú najavo náboženskú príslušnosť.


TASR

Sportnet

Gerson Rodrigues.

Vypočujte si štvrtkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Justin Brazeau, Erik Černák a brankár Andrej Vasilevskij v zápase NHL Tampa Bay Lightning - Boston Bruins.

Boston sa už mohol tešiť z postupu do play-off, ale bude si musieť ešte počkať.


TASR
Jannik Sinner na turnaji ATP v Miami 2024.

Obaja favoriti uspeli v dvoch setoch.


TASR
Uprostred brankár Stanislav Škovránek (Michalovce) a vpravo Juraj Šiška (Zvolen) v piatom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy HK Dukla Ingema Michalovce - HKM Zvolen

Zvolenčania budú chýbať v extraligovom semifinále prvýkrát od roku 2017.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu