BANJA LUKA. Republika srbská, prevažne etnicky srbská entita Bosny a Hercegoviny, spolu so susedným Srbskom spustila výstavbu vodnej elektrárne na rieke Drina, a to i napriek protestom environmentálnych organizácií a ústrednej bosnianskej vlády.
Premiéri Republiky srbskej a Srbska - Radovan Viškovič a Ana Brnabičová - v pondelok spoločne položili základný kameň priehrady a vodnej elektrárne Buk-Bijela pri bosnianskom meste Foča, informovala stanica Slobodná Európa s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters a internetový spravodajský portál Balkan Insight.
Stavbu neschválili bosnianske úrady
Výstavba zariadenia bude trvať štyri roky a stáť 200 miliónov eur. Ide o prvú fázu väčšieho spoločného projektu, ktorý bude zahŕňať vybudovanie dvoch ďalších vodných elektrární na hornom úseku Driny v Bosne.
Buk-Bijela bude najväčšou a hlavnou z plánovaných troch elektrární. "Sme hrdí na to, že ju budujeme spolu so Srbskom. Znamená to život, spojenie, prežitie a prosperitu," uviedol Viškovič pre novinárov.
Bosnianska ministerka zahraničných vecí Bisera Turkovičová varovala Srbsko, že jeho úloha pri budovaní tohto projektu, ktorý nebol schválený ústrednými bosnianskymi úradmi, môže poškodiť bilaterálne vzťahy medzi Sarajevom a Belehradom.
Hrozba pre životné prostredie
Proti projektu vystupujú tiež environmentalisti z Bosny, Srbska a Čiernej Hory, tvrdiac, že výstavba tejto priehrady a elektrárne poškodí životné prostredie.
Brnabičová však projekt obhajuje s tým, že bude vyrábať eletrickú energiu za použitia obnoviteľných zdrojov.
Občianska vojna v Bosne sa skončila v roku 1995 podpísaním mierovej dohody, ktorá rozdelila krajinu na dve entity - Federáciu Bosny a Hercegoviny s prevažne bosnianskym (moslimským) a chorvátskym obyvateľstvom, a Republiku srbskú, kde žije prevažne etnicky srbské obyvateľstvo. Krajinu stmeľujú spoločné ústredné inštitúcie.
