SOFIA. Mehmet Ali Agca, ktorý v roku 1981 postrelil a zranil pápeža Jána Pavla II., vo štvrtok vyhlásil, že tvrdenia, podľa ktorých za útokom stálo Bulharsko, boli len propagandou studenej vojny. Informuje o tom agentúra AFP.
Na štyridsiate výročie atentátu na Námestí sv. Petra v Ríme poskytol Agca zriedkavý rozhovor pre súkromnú bulharskú televíznu stanicu Nova.
Bulharsko ako obeť studenej vojny
Uviedol v ňom, že Bulharsko bolo "obetované" v časoch studenej vojny.
"Toto bola záležitosť medzinárodnej vojny," povedal krajne pravicovo orientovaný turecký nacionalista v rozhovore.
"Bola vojna medzi NATO (Severoatlantickou alianciou) a Varšavskou zmluvou, medzi USA a Ruskom, čo bol Sovietsky zväz, medzi Vatikánom a komunizmom... A v medzinárodnej vojne vždy budú ľudské tragédie," dodal.
Zo spoluúčasti boli obvinení traja Bulhari
Člena ultrapravicovej organizácie Siví vlci prepustili z väzenia v Ankare v roku 2010. Podľa bulharskej televíznej stanice žije 63-ročný bývalý atentátnik na predmestí Istanbulu.
Doposiaľ nebolo ustanovené, kto stál za pokusom vziať život pápežovi, pripomína AFP. Jedna z popredných teórií pripisovala atentát Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) a najbližšiemu satelitu Moskvy Bulharsku vzhľadom na pápežovu otvorenú podporu poľskému občianskemu opozičnému hnutiu Solidarita.
Zo spoluúčasti boli obvinení traja Bulhari - dvaja diplomati a predstaviteľ bulharskej leteckej spoločnosti so sídlom v Ríme Sergej Antonov.
Agca totiž tvrdil, že Antonov mu dal zbraň. "Áno, ukázal som na nich, ale v tom čase to bolo nevyhnutné urobiť," povedal Agca v rozhovore, ktorého časti odvysielali vo štvrtok.
Bulharsko je nevinné
Antonova zatkli v roli 1982 a v talianskom väzení strávil tri roky, kým ho prepustili na základe nedostatku dôkazov. Do Bulharska sa vrátil s ťažkými psychickými problémami a zomrel v roku 2007.
"Keď ide o vojnu v medzinárodnom rozsahu, takéto veci sa stávajú. Bulhari boli takpovediac obetovaní. Obetovaní," povedal Agca. "Bulharsko je nevinné v súvislosti s útokom na pápeža. Toto je fakt," dodal.
Mehmet Ali Agca počas rokov niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď o atentáte, pričom tvrdil, že za ním boli aj Rusi a Iránci. Jeho najnovšia verzia je v súlade so stanoviskom Bulharska, že sa na atentáte nijakým spôsobom nepodieľalo.
Otvorenie bulharských tajných archívov po páde komunizmu v roku 1989 taktiež neodhalilo žiadny náznak toho, že by bola krajina do atentátu akýmkoľvek spôsobom zapojená.
Počas návštevy Bulharska v roku 2002, tri roky pred smrťou, pápež Ján Pavol II. povedal, že "nikdy neveril v bulharskú spojitosť" s útokom.
