Amsterdam/Kodaň/Oslo/Berlín/Paríž/Štokholm 1. februára (TASR) - Registrované partnerstvá dvoch ľudí rovnakého pohlavia nie sú už v súčasnosti na európskom kontinente ničím novým. Zákon umožňujúci uzavrieť manželstvo takýmto osobám existuje v Holandsku, Nórsku a Dánsku. Najnovšie ho schválila i belgická vláda. Zákony vychádzajú v ústrety homosexuálnym párom aj v Nemecku, vo Švédsku, Francúzsku a na Islande.
Dánsko legalizovalo homosexuálne partnerstvá už v roku 1989. V roku 1993 poskytlo homosexuálom takmer rovnaké práva ako heterosexuálom aj Nórsko. Pred niekoľkými dňami dokonca túto možnosť využil nórsky minister financií Per-Kristian Foss, ktorý vstúpil do oficiálne registrovaného zväzku s riaditeľom nórskeho mediálneho koncernu Schibsted ASA Janom Erikom Knarbakkom.
Najviac v tejto kontroverznej oblasti pokročilo liberálne Holandsko. Tamojšia vláda uznáva registrované partnerstvo od roku 1998. V decembri 2000 však boli schválené aj príslušné zákony umožňujúce sobáš a adopciu detí. Jediným obmedzením je, aby deti mali holandskú štátnu príslušnosť. Prvé svadby gejov a lesbičiek sa konali v Amsterdame v minulom roku.
V Nemecku nadobudol účinnosť zákon o registrovanom životnom partnerstve pre homosexuálov 1. augusta minulého roku. Vďaka inštitútu registrovaného životného partnerstva nadobudli páry s rovnakým pohlavím v Nemecku takmer tie isté práva ako heterosexuálne manželské dvojice. Môžu si zvoliť spoločné priezvisko a napríklad v dedičskom konaní sú postavené na rovnakú úroveň s heterosexuálnymi manželskými partnermi. Zároveň na seba preberajú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
V Nemecku pritom nie je možné uzavrieť registrované partnerstvo vo všetkých spolkových krajinách, keďže čiastočne chýbajú vykonávacie ustanovenia k spolkovému zákonu.
Na zaregistrovanie partnerstva dvoch osôb rovnakého pohlavia vo Francúzsku je potrebný len vzájomný súhlas oboch partnerov a ich podpis. Uzavretie PACS (Civilného paktu solidarity) prebieha bez zbytočných ceremónií a veľmi rýchlo. PACS je občianskou zmluvou medzi dvoma osobami rozličného alebo rovnakého pohlavia, ktorá je podpísaná a zaregistrovaná na súde. Parížsky parlament schválil tento zákon 15. novembra 1999.
Zmluva môže byť zrušená jednostrannou vôľou a taktiež sa automaticky ruší smrťou alebo vstupom do manželského zväzku jedného z partnerov. Zákon zaručuje práva v oblasti daní, spoločného bývania, dedičských konaní a zdravotného poistenia párom, ktoré PACS podpísali. Čo sa týka povinností, podľa zákona by si mali partneri prinášať "vzájomnú materiálnu pomoc" a taktiež sa podieľať na záväzkoch zo spoločných pôžičiek a nákladov na bývanie.
Zákon, ktorý umožňuje uzavrieť manželstvo osobám rovnakého pohlavia, vo štvrtok definitívne schválila aj belgická vláda. Na to, aby belgické homosexuálne páry mohli právne spečatiť svoje spolužitie, je potrebný ešte súhlas parlamentu.
Vládny kabinet premiéra Guy Verhofstadta schválil návrh zákona v stredu v druhom čítaní napriek nesúhlasu Rady štátu, ktorá je v Belgicku obdobou ústavného súdu. Tá koncom minulého roka konštatovala, že základným poslaním manželstva je splodiť dieťa a preto by malo byť vyhradené pre heterosexuálne dvojice. Zákon dáva homosexuálnym manželom v podstate rovnaké práva ako heterosexuálnym, avšak neumožňuje im adoptovať si dieťa.
Zákon o partnerstve homosexuálov 21. januára prijali aj v zürišskom kantóne vo Švajčiarsku. Mal by platiť od 1. júla len na území zürišského kantónu a homosexuálnym zväzkom prisudzuje zhruba rovnaké práva ako manželským párom.
Podobnú zmluvu môžu homosexuálne páry medzi sebou uzatvárať v ženevskom kantóne už od mája 2001. Táto zmluva im však zaručuje o čosi menšie práva, než nový zákon o partnerstve homosexuálov prijatý v zürišskom kantóne.
Proti homosexuálnym partnerským vzťahom rázne vystupuje katolícka cirkev. Takéto zväzky podľa nej ohrozujú prirodzenú inštitúciu rodiny. Pápež Ján Pavol II. považuje za prirodzené iba heterosexuálne manželstvá, okrem iného aj preto, že manželstvo musí byť podľa jeho slov otvorené možnosti zrodu nového života.
20 sla ed
