JERUZALEM, BRATISLAVA. Na jeseň to bolo dvadsať rokov, odkedy vtedajší líder izraelskej opozície Ariel Šaron vstúpil na Chrámovú horu v centre Izraela.
V tom čase už na oboch stranách prevládalo sklamanie z nenaplnenia mierových dohôd z Osla a Palestínčania si začali uvedomovať, že nezávislý štát tak skoro nezískajú.
Napätie sa stupňovalo aj predtým, no až Šaronova návšteva tretieho najsvätejšieho miesta moslimov, mešity al-Aksá na Chrámovej hore, sa považuje za začiatok druhej intifády. Trvala päť rokov, mala tisíce obetí.
V mešite al-Aksá sa vystupňoval aj súčasný konflikt Palestínčanov a Izraelčanov, pri ktorom sa hovorí o možnom vyhlásení tretej intifády. Prvá sa odohrala na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.
Izraelské bezpečnostné zložky tu cez víkend tvrdo zasiahlo proti Palestínčanom a výsledkom boli stovky zranených.
Odpor je pripravený
Boj o Chrámovú horu. Izrael a Palestína sú opäť na hranici ozbrojeného konfliktu Čítajte Radikálne hnutie Hamas už v reakcii tretí deň bombarduje izraelské mestá, armáda židovského štátu reagovala náletmi, ktorých cieľom je vraj infraštruktúra a muničné sklady Hamasu. Obete pribúdajú na oboch stranách, aj keď na tej palestínskej rýchlejšie.
"Ak chce Izrael stupňovať situáciu, odpor je pripravený. Ak povedia, že chcú prestať, odpor je pripravený aj na to," odkázal Izraelu Ismaíl Haníja, exilový líder Hamasu, teroristického hnutia, ktoré ovláda palestínske pásmo Gazy.
Za stupňovaním konfliktu je niekoľko faktorov, ktoré sa stretli naraz. Izraelské súdy rozhodujú o tom, či vyhodia z domovov vo štvrti Šejk Džará vo východnom Jeruzaleme Palestínčanov, ktorí sem prišli ako utečenci po vzniku židovského štátu v roku 1948. Na premiestnení 28 utečeneckých rodín vtedy spolupracovala jordánska vláda s OSN.
