SME

Odborníčka: Aj príklad Slovenska Bruselu ukázal, na čo si dávať pri rozširovaní EÚ pozor

O vstupe už rokuje časť Balkánu.

Katarína MathernováKatarína Mathernová (Zdroj: ARCHÍV K.M.)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Európska únia sa najbližšie rozrastie o štáty bývalej Juhoslávie. Časť západného Balkánu už rokuje o vstupe, história konfliktov medzi jednotlivými krajinami však celý proces brzdí.

Podmienky na vstup do Únie sú navyše dnes prísnejšie ako v minulosti a viac sa posudzuje to, či ich krajina prijala iba na papieri, alebo ich skutočne napĺňa.

"Keby súčasné prísne podmienky platili už v roku 2004, Slovensko by malo vážny problém," vysvetľuje v rozhovore pre SME KATARÍNA MATHERNOVÁ, ktorá v Európskej komisii zastupuje generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Malo to Slovensko v roku 2004 ľahšie ako štáty, ktoré sa o vstup do Európskej únie snažia dnes?

Určite áno, z viacerých dôvodov. Vtedajšia geopolitická situácia vyslovene priala rozširovaniu Európskej únie. My sme sa súčasťou bloku stali v čase, keď sa všade hovorilo o potrebnom zjednocovaní Európy, ktoré bolo cieľom už od pádu Berlínskeho múra, od pádu bývalého režimu.

Druhým dôvodom boli výrazne jednoduchšie podmienky, ktoré bolo treba splniť pred vstupom do Únie.

Až prijatie Slovenska a ďalších postkomunistických krajín odhalilo slabiny v tomto prijímacom procese, a to najmä v otázkach dodržiavania právneho štátu.

Dnes sú podmienky na vstup do Európskej únie z tohto pohľadu oveľa prísnejšie. Únia sa poučila z nášho vstupového procesu a teraz oveľa viac dbá nielen na formálne splnenie podmienok a prijatie rôznych zákonov, ale aj na ich zavedenie do praxe.

SkryťVypnúť reklamu

Aktuálne už o vstupe rokujú niektoré balkánske štáty. V ich prípade je rozširovanie EÚ zložitejšie ešte z jedného dôvodu, a tým je história konfliktov a vojen medzi jednotlivými krajinami bývalej Juhoslávie. Najzreteľnejšie to vidno na konflikte Srbska s Kosovom. Takáto zložitá história v prípade rozširovania v roku 2004 nebola.

Hovoríte, že Únia sa poučila z nášho vstupového procesu. Dá sa teda povedať, že Slovensko poslúžilo ako negatívny príklad, na čo si do budúcna dať pozor?

Nielen Slovensko, ale všetky postkomunistické krajiny. V otázkach súdnictva a justície mali takmer všetky problém, ktorý bol pozostatkom bývalého režimu.

Ak by Únia už v roku 2004 tak striktne trvala na uplatňovaní kladených podmienok v praxi, viaceré krajiny – vrátane Slovenska – by zrejme neobstáli. Prípadne by celý proces trval podstatne dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu

Napokon, až po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice na Slovensku pozorujeme skutočnú očistu súdnictva a jednotlivých inštitúcií, ktoré majú slúžiť občanom pri domáhaní sa spravodlivosti. Teraz sme skôr pozitívnym príkladom.

Vieme na príklade Slovenska porovnať, v čom sú dnes vstupové kritériá prísnejšie?

Keď sme pred šestnástimi rokmi vstupovali do Únie, všetky podmienky sa točili okolo formálneho prijímania množstva zákonov, aby boli v súlade s európskou legislatívou. Teraz už by takýto prístup neobstál, lebo je jasné, že ak sa k niečomu zaviažete iba na papieri, je to nanič, situáciu v krajine to k lepšiemu nezmení.

Európska únia totiž nemá žiadny záujem o prijatie ďalšieho člena, ktorý má neusporiadané otázky týkajúce sa vlastných hraníc a tiež neusporiadané vzťahy so susedmi.

Dnes sa pri potenciálnych nových členoch zohľadňuje sila inštitúcií v daných krajinách aj to, či sa občania na tieto inštitúcie môžu spoľahnúť.

SkryťVypnúť reklamu

Rovnako sa dôraz kladie na to, aby krajiny naozaj plnili podmienky, ku ktorým sa zaväzujú.

Či sú schopné poradiť si s korupciou, či dokážu bojovať s organizovaným zločinom, či neporušujú princípy právneho štátu.

V skratke – Srbsko alebo Čierna Hora si ako kandidátske krajiny musia prejsť výrazne prísnejším procesom, než akým si pred vstupom prešlo Slovensko.

Srbsko a Čierna Hora majú teraz najbližšie k vstupu do EÚ?

Áno, tieto štáty už priamo rokujú o vstupe. Sú pred všetkými ostatnými, teda napríklad pred Severným Macedónskom a Albánskom, ktoré napriek splneniu všetkých predpokladov ešte len čakajú na otvorenie rokovaní o vstupe.

Tretie v poradí sú Kosovo a Bosna a Hercegovina. Tie si na otvorenie prístupových rokovaní ešte dosť dlho počkajú. Kosovo totiž dodnes neuznalo päť členských štátov Únie, ako samostatný štát ho neuznáva ani Slovensko. A samostatné Kosovo neuznáva ani Srbsko, čo, samozrejme, v prístupových rokovaniach brzdí aj samotných Srbov.

SkryťVypnúť reklamu

Európska únia totiž nemá žiadny záujem o prijatie ďalšieho člena, ktorý má neusporiadané otázky týkajúce sa vlastných hraníc a tiež neusporiadané vzťahy so susedmi. To je teda problém Srbska. Bosna a Hercegovina má zasa veľký problém s povojnovým usporiadaním krajiny. Majú troch prezidentov, trinásť predsedov vlád a viac ako sedemsto členov rôznych parlamentov.

Dokážete odhadnúť, kedy by mohli byť Srbi a Čiernohorci občanmi Únie?

To si skutočne netrúfam odhadovať, myslím si, že momentálne to nikto nedokáže odhadnúť.

Srbi sa nemôžu stať členmi, kým si neurovnajú vzťahy s Kosovom.

V tejto otázke má kľúčovú úlohu Slovensko, ktoré v osobe Miroslava Lajčáka pôsobí ako mediátor v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, teda v srbsko-kosovskom dialógu.

Pri prístupových rokovaniach stačí, aby ich zablokoval jeden štát a celý proces sa zasekne.

SkryťVypnúť reklamu

Áno. Momentálne sa takto zaseklo otvorenie rokovaní so Severným Macedónskom, pretože táto krajina má spor s Bulharskom, takže Sofia otvorenie rokovaní blokuje. Ale právo veta platí pri všetkých zahraničnopolitických otázkach. Pri takomto hlasovaní na európskej pôde nestačí kvalifikovaná väčšina, treba jednomyseľný súhlas, bez neho sa nedá pohnúť.

Tam mala smerovať otázka. Veto jedinej krajiny totiž paralyzuje celý proces a ostatné štáty nič nezmôžu. Nie je ďalšie rozširovanie Únie z tohto pohľadu rizikom? Čím viac štátov, tým väčšia pravdepodobnosť veta, teda blokovania kľúčových rozhodnutí. Nemôže to vo výsledku znamenať znefunkčnenie Únie?

To je reálna dilema. Ibaže rozširovanie Európskej únie je historicky jeden z najúspešnejších projektov tohto bloku a určite je žiaduce v ňom pokračovať. Keď sa pozriete na mapu, západný Balkán predstavuje naozaj veľmi malú časť európskeho územia.

SkryťVypnúť reklamu

A táto časť je obklopená iba Európskou úniou a morom. Nedáva zmysel držať ich mimo bloku, naopak, treba pre ne nájsť silné motivujúce prvky, aby sa vnútorne zreformovali a mohli vstúpiť do Únie.

Ak chce Európska únia pôsobiť ako silný geopolitický hráč, tak na rozširovanie nemôže rezignovať.

S väčším počtom členských štátov sa nezvyšuje iba pravdepodobnosť veta pri kľúčových hlasovaniach. Je tiež pravdepodobnejšie, že viac členov Únie bude konať na vlastnú päsť a proti záujmom Únie. Typickým príkladom sú Maďarsko a Poľsko, ktoré nedávno vetovali rozpočet Únie. Brusel im dlhodobo vyčíta, že nedodržiavajú ani niektoré základné princípy právneho štátu.

Súvisiaci článok Jourová: Zákaz vstupu do Ruska ma neobmedzí. Ďakujem Slovensku za podporu Čítajte 

Je pravda, že čím viac členov je v nejakom celku, tým silnejšie v ňom pôsobia aj akési odstredivé sily.

SkryťVypnúť reklamu

Stále treba rešpektovať, že Únia vždy bude rôznorodejší spolok ako napríklad Spojené štáty, ktoré majú jednotnú zahraničnú politiku vedenú z jedného centra.

V EÚ majú jednotliví členovia rozličnú historickú skúsenosť s vonkajším aktérmi, akými sú napríklad Rusko či Čína, a podľa tejto skúsenosti k nim zaujímajú odlišný postoj.

Do budúcna by zahraničnej politike Únie pomohlo, keby sme v niektorých otázkach upustili od práva veta. V opačnom prípade hrozí pričasté zasekávanie sa v dôležitých hlasovaniach, v ktorých veto jedného štátu blokuje celý proces.

Už dnes je na stole plán, aby sa v niektorých hlasovaniach o zahraničnopolitických otázkach od možnosti veta upustilo a aby stačil súhlas kvalifikovanej väčšiny. Ale zatiaľ naplnenie tohto plánu nevidím veľmi reálne.

SkryťVypnúť reklamu

Keď už hovoríte o rozličnej skúsenosti jednotlivých členských štátov s Ruskom či s Čínou – je podľa vás reálne, aby mala celá Únia jednotnú zahraničnú politiku, napríklad vo vzťahu k týmto dvom mocnostiam?

Myslím si, že najmä tie veľké členské štáty sa nikdy úplne nevzdajú možnosti robiť zahraničnú politiku sčasti aj po vlastnej osi.

Zároveň verím, že v kľúčových zahraničnopolitických otázkach sa Únia vždy dokáže zjednotiť. Ale niekedy je to na úkor razancie a rýchlosti reakcie na vývoj.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 376
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 898
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 234
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 029
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 816
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 805
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu