LONDÝN. Archeológovia objavili v Keni najstarší známy hrob človeka druhu Homo sapiens v Afrike.
Výskum tam odkryl pozostatky dieťaťa, ktoré bolo starostlivo uložené do hrobu pred takmer 80 000 rokmi, vyplýva zo štúdie zverejnenej minulý týždeň v časopise Nature, o ktorej informoval denník The Guardian.
Usporiadanie pozostatkov naznačuje, že dieťa - ktorého vedci pomenovali Mtoto podľa swahilského slova označujúce "dieťa" - bolo v hrobe umiestnené ležiac na pravom boku s kolenami pritiahnutými k hrudi a s hlavou uloženou na akomsi "vankúši", vyrobenom z organického materiálu podliehajúceho skaze.
Analýza kostí určila ich vek na 78 000 rokov
Kĺbové kosti, ako napríklad chrbtica, sa v hrobe nerozpadli, čo podľa vedcov môže znamenať, že telo bolo pred pohrebom pevne zabalené do "rubáša". Analýza kostí ukázala, že sú staré zhruba 78 000 rokov.
Vedci stanovili vek dieťaťa v čase jeho úmrtia pomocou dvoch zubov nájdených v hrobe. Podľa nich išlo zrejme o chlapca starého dva a pol až tri roky. Ďalšie zuby malo dieťa ešte stále vo svojej dolnej čeľusti. Na mieste sa tiež zachovali kostné pozostatky chrbtice, rebier a ďalšie kosti.
Pri vstupe do jaskyne
Okolo hrobu a vnútri neho sa tiež našli kamenné nástroje určené na zoškrabovanie, vŕtanie či rytie, spolu s kamennými hrotmi, ktoré mohli byť nasadzované na drevené palice a používané ako oštepy.
Hrob našli počas výkopových prác pri vstupe do jaskyne Panga ya Saidi, archeologickej lokality v juhovýchodnej Keni. Tím vedcov odkryl časť hrobu a prvé pozostatky už v roku 2013.
Úlomky kostí však boli natoľko krehké, že pri pokuse s nimi manipulovať sa rozpadli na prach. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa im ku kostre dieťaťa nakoniec podarilo dostať.
"Ľudia - na rozdiel napríklad od šimpanzov - začali okolo smrti vytvárať zložité systémy viery. A je zrejmé, že nemáme tým na mysli len citové spojenie s mŕtvymi, ale takmer s istotou aj akúsi snahu smrti porozumieť a pripisovať jej istý zmysel," uviedla Nicole Boivinová z Katedry archeológie Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom mesta Jena, jedna z vedúcich tohto archeologického výskumu.
Podľa nej sú africké pohrebiská raných foriem druhu Homo sapiens obzvlášť zriedkavé, a to i napriek skutočnosti, že Afrika je kolískou človeka moderného typu.
"Ide o neuveriteľne vzácny prípad, že sa nám podarilo získať prístup k takémuto momentu zaznamenanému v čase, a to obzvlášť k takto veľmi starému. Toto miesto posledného odpočinku nás vracia v čase do veľmi smutného okamihu a to navyše takého, ktorý môžeme napriek obrovskému časovému rozdielu stále prežívať a porozumieť mu rovnako ako tie ľudské bytosti pred nami," dodala.
Najstarší nález v pohorí Karmel
Ako uvádza The Guardian, mimo Afriky našli archeológovia už aj staršie ľudské pohrebiská.
Napríklad pozostatky človeka moderného typu z jaskyne Mughárat as-Schúl (v angl. prepise Skhul) na svahoch izraelského pohoria Karmel a z jaskyne Kafca (angl. prepis Qafzeh) neďaleko Nazaretu sú staré 90 000 - 130 000 rokov.
