BRUSEL. Dohoda na úrovni EÚ o vytvorení európskych síl rýchleho nasadenia sa momentálne nečrtá.
Uviedol to v Bruseli minister obrany Jaroslav Naď po štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana.
Máme iba jednu armádu
Naď ocenil, že mal možnosť využiť bruselské podujatie na sériu bilaterálnych rokovaní na rôzne témy s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj z Fínska, Nemecka a Rakúska.
Z krajín strednej a východnej Európy zriadenie síl rýchleho nasadenia podporuje len Česká republika. Naď však upozornil, že táto téma nie je uzavretá a diskusie budú pokračovať.
Dodal, že najmä pre pandémiu koronavírusu a s tým spojeným poklesom HDP v krajinách EÚ nevidí potrebu míňať ďalšie zdroje na nové nástroje v situácii, keď nie sú využité ani formáty, do ktorých už bolo investovaných veľa peňazí, času a ľudských zdrojov.
"S tým sa stotožnila asi polovica členských krajín EÚ a pokiaľ nie je dohodnutý konsenzus, bude sa rokovať ďalej," uviedol Naď. Zdôraznil, že v rámci NATO už existujú sily rýchleho nasadenia (NRF) a podobný formát v EÚ by bol zbytočnou duplicitou.
"Máme iba jednu armádu, nemôžeme si dovoliť luxus vyčleňovať jednotky, ktoré si budú plniť úlohy len na úrovni EÚ alebo len v rámci NATO," spresnil Naď.
Stoltenberg hovoril aj o kauze Vrbětice
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v správe pre médiá uviedol, že NATO pokračuje v monitorovaní významného nárastu ruskej armády na Ukrajine a v jej okolí.
Privítal pritom štvrtkové vyhlásenie ministrov obrany o zahrnutí Kanady, Nórska a Spojených štátov do projektov posilnenej vojenskej spolupráce EÚ (PESCO) týkajúcich sa vojenskej mobility, ktoré umožnia aj jednotkám z týchto krajín rýchlejší pohyb po celej Európe.
V súvislosti so sťahovaním jednotiek NATO z Afganistanu Stoltenberg spresnil, že koniec misie NATO v tejto krajine neznamená skončenie vzťahov medzi Alianciou a Afganistanom. Dodal pritom, že spojenci skúmajú ako ďalej poskytovať finančnú a výcvikovú podporu afganským silám.
Naď spresnil, že ministri na pracovnom obede so Stoltenbergom hovorili aj o spoločných vojenských operáciách.
Okrem Afganistanu a rusko-ukrajinského napätia rezonovala aj diplomatická kríza medzi Prahou a Moskvou v súvislosti s kauzou Vrbětice. Podľa jeho slov požiadal český minister obrany svojich kolegov o prediskutovanie tejto témy.
Viaceré členské krajiny vysvetlili prečo vyhostili ruských diplomatov a ďalšie krajiny naznačili, že túto možnosť zvažujú.
"Všetci okolo stola sa zhodli, že je to absolútne neprijateľné a vyjadrili veľkú mieru solidarity s Českou republikou," opísal situáciu Naď. Dodal, že Stoltenberg v tejto záležitosti zopakoval jasné stanovisko a pozíciu Severoatlantickej rady.
Ministri obrany si podľa jeho slov vypočuli Stoltenbergovo upozornenie, že Rusi síce sťahujú svoje jednotky od hraníc s Ukrajinou, je to však pomalý proces a pravdepodobne pôjde iba o čiastočné stiahnutie. "Netreba príliš oslavovať, že to napätie sa znižuje, lebo realita je taká, že ruské vojská tam budú vo veľmi blízko a vo veľkom počte," zdôraznil Naď.
