WASHINGTON. S tým, ako sa Washington a Moskva pripravujú na možné osobné stretnutie prezidentov Joea Bidena a Vladimira Putina, snažia sa ich tímy určiť najlepšie miesto pre potenciálne vypäté rokovania.
Hoci majú ponuky na usporiadanie summitu od niekoľkých krajín, z mnohých dôvodov existuje málo ideálnych možností, píše server Politico.
Šesť adeptov
V hre sú podľa Politica Švajčiarsko, Fínsko, Rakúsko, ale vylúčení nie sú ani ďalší kandidáti - server rozoberá šance na usporiadanie summitu na Islande, v Slovinsku, v Azerbajdžane či v Česku.
"Takéto stretnutie si vyžaduje veľa príprav a musí byť dokonale zladené," povedala Julia Friedlanderová, ktorá kedysi pracovala pre Radu pre národnú bezpečnosť USA.
"Ak je cieľom Bidenovej administratívy zabezpečiť, aby Rusko rozumelo zásadnému americkému nesúhlasu s jeho správaním, organizátori budú premýšľať nad tým, ako bude história vnímať každý aspekt, vrátane miesta konania," mieni Friedlanderová.
“Ak je cieľom Bidenovej administratívy zabezpečiť, aby Rusko rozumelo zásadnému americkému nesúhlasu s jeho správaním, organizátori budú premýšľať nad tým, ako bude história vnímať každý aspekt, vrátane miesta konania.
„
Prezident USA v apríli navrhol ruskej hlave štátu summit na území tretej krajiny, kde by štátnici mohli prebrať spory, ktoré panujú medzi oboma krajinami.
Kremeľ zatiaľ schôdzku nepotvrdil, predstavitelia Ruska však odkázali, že Moskva Bidenovu ponuku vníma pozitívne a zvažuje ju.
V utorok šéf Bieleho domu uviedol, že dúfa v stretnutie so svojím ruským náprotivkom pri svojej plánovanej júnovej ceste do Európy.
Malá šanca pre Helsinki. Kvôli Trumpovi
Niektoré európske vlády už podľa médií ponúkli usporiadanie významnej schôdzky. Medzi nimi je aj trojica krajín, ktoré majú s podobnými stretnutiami skúsenosti - Švajčiarsko, Fínsko a Rakúsko.
Sú všeobecne považované za neutrálne: žiadna z nich nie je členom NATO, ktoré Putin dlhodobo považuje za hrozbu pre Rusko a jeho sféru vplyvu, pripomína Politico.
Pripomína, že z prvých troch možností majú pravdepodobne najmenšiu šancu Helsinki vzhľadom na to, čo sa tam odohralo v roku 2018 pri stretnutí predchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom.
Vtedajší šéf Bieleho domu v podstate prijal Putinovo popretie zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Trump sa v neskorších komentároch snažil svoje vyjadrenie korigovať, ale už bolo neskoro. "Summit v Helsinkách by teoreticky mohol poskytnúť Bidenovi príležitosť napraviť Trumpove konanie," myslí si Politico.
Azerbajdžan nie je veľmi reálny
Podľa niektorých bývalých amerických činiteľov a analytikov by však porovnanie s Trumpom zatienilo podstatu toho, čo chcú Biden a Putin dosiahnuť.
Niektorí americkí činitelia a analytici sa domnievajú, že potenciálne stretnutie by mohol hostiť Island. Je však mierne zložitejšie sa tam dostať, je členom NATO a neďaleko Rejkjavíku sa nachádza aktívny vulkán.
Islandská metropola už bola dejiskom podobného stretnutia. V roku 1986 tam rokovali sovietsky vodca Michail Gorbačov s prezidentom USA Ronaldom Reaganom a posunuli sa k dohode o kontrole jadrových zbraní.
Arméni si pripomenuli 106. výročie Veľkého zla, očakávajú Bidenovo vyhlásenie Čítajte Azerbajdžan má síce solídne vzťahy s oboma krajinami, existuje však malá šanca, že by sa tam v súčasnej situácii šéf Bieleho domu vypravil, píše server.
Dôvodom je minuloročná vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach. Bidenova návšteva Baku by pravdepodobne urazila Arménsku a mnoho Američanov arménskeho pôvodu.
Slovinsko v roku 2001 hostilo summit medzi Putinom a bývalým americkým prezidentom Georgeom Bushom. Krajina však v roku 2004 rozšírila rady členov NATO a z toho dôvodu môže byť teoreticky na ruskom potencionálnom zozname nižšie.
Politico cituje jedného z nemenovaných amerických činiteľov, podľa ktorého si šéf Kremľa nerobí s miestom stretnutia až také starosti ako USA alebo Európa.
Niektorí analytici sa však podľa serveru nedomnievajú, že Putin vyrazí kamkoľvek. Podľa jedného z nich by mohlo záležať na histórii Ruska s konkrétnou krajinou.
Šance Česka oslabila kauza Vrbětice
Politico v tomto smere pripomína, že Praha v roku 2010 hostila summit medzi vtedajšími prezidentmi Barackom Obamom a Dmitrijom Medvedevom, ktorí v Česku podpísali zmluvu o obmedzení strategických útočných zbraní, označovanú ako nový START.
V polovici apríla český vicepremiér Jan Hamáček uviedol, že poveril veľvyslancov v USA a v Rusku, aby ponúkli ako miesto možného stretnutia Bidena s Putinom Prahu.
Vzťahy Česka a Ruska sa odvtedy prudko zhoršili. Po zverejnení zistení českých tajných služieb, že za výbuchy muničného skladu vo Vrběticiach v roku 2014 stáli členovia ruskej tajnej služby GRU, nasledovala diplomatická roztržka medzi Prahou a Moskvou a vzájomné vyhostenie pracovníkov ambasád.
Rusko podľa serveru Politico údajne tiež umiestnilo Česko na svoj zoznam "nepriateľských krajín", kde sú podľa niektorých ruských médií aj Spojené štáty.
