SME
Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Má sa Únia viac spájať? (anketa odborníkov na európske témy)

Odpovedá Šefčovič, Mathernová či Klus.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay)

BRATISLAVA. Bolo len päť rokov od konca najničivejšej vojny histórie. Po odsúdení nacistov v Norimberskom procesom sa hlavnou témou diskusií stala otázka, ako zabrániť opakovaniu konfliktu rozmerov druhej svetovej vojny.

„Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú,“ povedal 9. mája 1950 francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman.

Navrhol, že riešením bude, ak budú európske štáty spoločne využívať uhlie a oceľ. Jeho prejav vstúpil do histórie ako Schumanova deklarácia a tento deň sa označuje za Deň Európy. Za dátum, keď sa zrodila myšlienka Európskej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá sa odvtedy veľmi zmenila. Namiesto šiestich zakladajúcich členov ich dnes má 27, z pôvodného Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ sa stalo Európske hospodárske spoločenstvo a neskôr Európska únia.

Už nejde len o obchod, štáty spolupracujú v súdnictve, v dodržiavaní ľudských práv alebo v zahraničnej politike. A po roku pandémie sa hovorí aj o možnosti, že by sa na bruselskú úroveň posunuli právomoci aj v oblasti zdravotníctva.

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a z nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladieme otázky na európske témy.

Tentoraz odpovedali na otázku:

Mal by vývoj Európskej únie pokračovať smerom k väčšej integrácii a približovaniu sa k "Spojeným štátom európskym"?

Maroš Šefčovič

podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad

Skryť Vypnúť reklamu

Táto otázka nie je na programe dňa a ani by som ju tak nestaval. Myslím, že ľudia viac rozumejú Európskej únii a dôležitosti nášho členstva cez konkrétne, hmatateľné veci. Napríklad súčasná pandémia potvrdila, že Únia je nielen do dobrého, ale aj do zlého počasia. Vďaka spolupráci a solidarite má Slovensko férový prístup k vakcínam proti koronavírusu.

Keď sa nám doma črtal problém s ich zabezpečením, partneri v Únii nám podali pomocnú ruku. V dôsledku pandémie kladieme základné kamene zdravotnej únie, čiže posilňujeme integráciu v oblasti zdravia. Toto považujem za prirodzenú cestu – spolupracujme viac tam, kde to dáva zmysel.

Tešia ma posledné prieskumy, podľa ktorých Únii dôveruje polovica ľudí na Slovensku, čo je desaťročné maximum. Pribúdajú aj ľudia, najmä medzi mladými, ktorí sa cítia byť Európanmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Katarína Mathernová

zástupkyňa generálneho riaditeľa odboru Európskej komisie pre vzťahy so susednými štátmi

Pre malú krajinu a otvorenú ekonomiku ako Slovensko je blízka integrácia v EÚ veľmi výhodná. Naše firmy majú dosah na trhy, na ktoré by sa bez EÚ ťažko predierali, naši občania môžu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v krajinách EÚ, čo pre ľudí mojej generácie bolo voľakedy nepredstaviteľné.

Navyše k nám z únijneho rozpočtu (čo znamená, z rozpočtov takzvaných “čistých platcov”, teda bohatších krajín) plynú obrovské finančné zdroje na rozvoj Slovenska. A v neposlednej miere, len vďaka spoločnému nákupu vakcín cez EÚ mechanizmus sa na Slovensku už mesiace očkuje. Teda áno, ďalšia integrácia je v životnom zaujme Slovenska a jeho občanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemyslím, že integrácia nutne smeruje k nejakej európskej podobe Spojených štátov, lebo Únia má predsa 27 suverénnych členov, ktorí majú na rôzne oblasti iný názor. Postupné nachádzanie spoločných menovateľov a integrácia v dalších oblastiach je však potrebná a, ako som spomínala, pre nás výhodná.

Dobrým príkladom je oblasť verejného zdravia. Pandémia Covidu-19 nám ukázala, aké ťažko bolo rozbehnúť spoločnú reakciu, nakoľko v oblasti zdravia nemala EÚ pred pandémiou skoro žiadne kompetencie. A to znamená, že nemala ani dostatok znalostí a pripravených ľudí. Je v našom záujme, aby sme ako EÚ boli na budúce pandémie spolu pripravení oveľa lepšie.

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu / Progresívne Slovensko

Európa nepotrebuje nutne federalizáciu, ale potrebuje posilnenie integrácie a spoločných európskych zdrojov v oblastiach, kde to reálne pomáha občanom. Takou oblasťou je napríklad zdravotníctvo a krízové riadenie, kde má EÚ veľmi obmedzené právomoci, no občania od nej počas korony očakávali reálnu pomoc a výsledky.

Skryť Vypnúť reklamu

Rovnako som za hlbšiu integráciu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, lebo inak nemáme šancu obstáť v konkurencii mocností ako Rusko alebo Čína.

Pokiaľ ide o USA, tie vznikali v určitom historickom kontexte a nemyslím si, že musíme nutne nasledovať ich (alebo nemecký) federálny model. Naša Európska únia je výnimočné politické teleso: opiera sa jednak o legitimitu demokratických štátov, ktoré zdieľajú suverenitu, a jednak o legitimitu od občanov, ktorí volia v európskych voľbách. Túto unikátnosť by sme si mali zachovať.

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente / Smer-SD

Diskusia o smerovaní európskej integrácie je rovnako stará ako samotné úvahy o potrebe integrácie európskych štátov. Jej základným východiskom je úprava charakteru národného štátu, čo znamená prekročenie alebo naopak zachovanie jeho súčasnej dimenzie a úloh.

Skryť Vypnúť reklamu

Zástancovia posilňovania nadnárodnej dimenzie EÚ, čo obrazne znamená aj postupné smerovanie k federalizácii alebo k „spojeným štátom európskym“, presadzujú presúvanie kompetencií z členských krajín na inštitúcie EÚ. Naopak, zástancovia medzivládnej dimenzie spolupráce presadzujú nezasahovanie do súčasného nastavenia suverenity a postavenia jednotlivých štátov. Oba prístupy sa v závislosti od konkrétnych politík neustále prelínajú.

Akákoľvek ďalšia integrácia musí byť pre členské krajiny a ich obyvateľov výhodná. Bude závisieť iba od ich preferencií a tiež od schopnosti lídrov štátov vzájomne sa dohodnúť. Priestor na diskusiu ako spoločne ďalej prináša aj Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá sa začína už teraz v máji.

Slovensko sa pred 17 rokmi stalo súčasťou vyspelého európskeho spoločenstva, vďaka čomu máme možnosť spolurozhodovať o jeho ďalšom smerovaní v prospech našich občanov. Je dôležité, aby na takéto príležitosti súčasná vládna garnitúra nerezignovala podobne, ako tomu bolo pri príprave Plánu obnovy a odolnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu / KDH

Európska únia je spoločenstvo aktuálne 27 nezávislých štátov, ktoré sa v tejto podobe musí podľa mňa aj zachovať. Je založená na princípe spolupráce v rôznych oblastiach a hĺbke, čo prináša pre členské štáty veľa pozitívneho.

Globálna ekonomická kríza, riešenie pandémie, bezpečnostná politika, spoločný trh, to sú len niektoré oblasti, kde by sme boli bez našich partnerov oveľa zraniteľnejší a bezbrannejší.

Nesúhlasím však s trendom zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov, kam patria napríklad kultúrno-etické otázky alebo otázky vzdelávania či daní. Európske zmluvy jasne ukotvujú princípy subsidiarity a proporcionality.

V praxi to znamená, že rozhodnutia sa majú robiť vždy čo najbližšie k občanovi a na vyššiu úroveň sú prenesené len právomoci, ktorých spoločná realizácia prináša väčšie dobro. Posúvaním týchto limitov definovaných európskymi zmluvami sa nielen naštrbuje dôvera občanov v európsky projekt, ale oslabuje aj celá Únia ako taká.

Skryť Vypnúť reklamu

Úlohou EÚ je vytvárať podmienky a rámcové pravidlá, ktoré všetkým Európanom uľahčia prácu, podnikanie či cestovanie, napomôžu zdravému životnému prostrediu, možnostiam odborne sa vzdelávať v inej členskej krajine alebo zabezpečia vyššie štandardy zdravotnej či sociálnej starostlivosti.

Integrácia na spôsob Spojených štátov nie je cestou, čo vidieť aj na referendách v Dánsku, Holandsku či Francúzsku, ale aj na brexite, z ktorého sa musíme poučiť. Využime aktuálnu Konferenciu o budúcnosti Európy ako príležitosť, aby sme viedli širšiu diskusiu o tom, ako si EÚ predstavujú občania a aké sú ich očakávania zvlášť v dôsledku pandémie, ktorá do veľkej miery ovplyvnila životy nás všetkých.

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu / KDH

Základným princípom európskej spolupráce je suverenita národných štátov a subsidiarita. Každé ďalšie presúvanie kompetencií na centrálnu úroveň ide nielen proti týmto fundamentom, ale prináša so sebou aj znižovanie dôvery v európsky projekt. Ak chceme zlepšovať jeho fungovanie poďme cestou reforiem existujúcich mechanizmov na základe konsenzu.

Skryť Vypnúť reklamu

EÚ je dynamicky sa vyvíjajúci sa projekt a potrebujeme viac spolupráce v oblasti zdravotníctva, energetiky, obrany, ako aj vo vybudovaní spoločného digitálneho trhu a kapitálovej únie. Spolupráca však musí byť založená na dobrovoľnej spolupráci a Únia bude vždy slobodnou úniou členských štátov.

Martin Klus

štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR / SaS

Táto otázka leží „na stole“ v Bruseli aj v hlavných mestách členských štátov EÚ už dlho a som rád, že bude aj jednou z hlavných otázok blížiacej sa Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá odštartuje symbolicky na Deň Európy, v nedeľu 9. mája.

Diskusiu o miere integrácie, prepojenia a spolupráce členských štátov EÚ považujem obzvlášť dnes za mimoriadne dôležitú. Uplynulý pandemický rok totiž na dreň obnažil viaceré oblasti, kde má užšia spolupráca a ťahanie za jeden silnejší povraz obrovský význam (napríklad obstarávanie vakcín, zdravotnícka pomoc, koordinácia opatrení, ale aj spoločný postup pri obnove a podobne), avšak stále nesmieme zabúdať, že takzvaná subsidiarita či proporcionalita by mali zostať nosnými princípmi európskej demokracie.

Skryť Vypnúť reklamu

Inak povedané, ak vie niečo robiť efektívnejšie obec, mesto, región, či štát, tak nemá zmysel presúvať takúto kompetenciu do Bruselu. A presne aj o tom, ktoré sú to oblasti, a prečo, má byť zmieňovaná diskusia o našej spoločnej budúcnosti. Najbližšie mesiace sa teda aktívne ideme pýtať ľudí v regiónoch, odborníkov, podnikateľov, či zástupcov profesijných či záujmových združení, ako to vidia oni s pomyselnými „Spojenými štátom európskymi“.

Budem rád, ak sa potom k tejto téme opäť vrátime a aj moja odpoveď v duchu „vox populi, vox Dei“, bude môcť byť ďaleko konkrétnejšia.

Peter Kmec

poslanec NR SR za Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch

Boj proti pandémii ukázal, že fungovanie EÚ má viacero nedostatkov v krízových časoch, ktoré sa v dobrom počasí nie vždy preukážu. Z toho vyplýva, že určitá integrácia bude nevyhnutná, predovšetkým v oblasti posilňovania zdravotníckej únie alebo centrálneho krízového manažmentu.

Skryť Vypnúť reklamu

Situácia s obstarávaním zdravotníckych potrieb ukázala, že EÚ nemá pod kontrolou výrobu strategických produktov, ktorá by zabezpečila ochranu zdravia a životov Európaniek a Európanov. Toto treba zmeniť, a preto je otázka posilňovania strategickej autónomie pre EÚ životne dôležitá.

V tejto súvislosti ide aj o budovanie nezávislých obranných kapacíť, aby EÚ disponovala okrem “mäkkej” sily (diplomacia, rozvojová pomoc) aj “tvrdou” silou (spoločná armáda). O “Spojených štátoch európskych” sa v tomto prípade stále nedá hovoriť, lebo aj po týchto prípadných kompetečných zmenách EÚ zostane spoločenstvom suverénnych štátov, z ktorých každý je nezávislým subjektom medzinárodného práva.

Tomáš Valášek

poslanec NR SR, bývalý šéf Carnegie Europe

Ako bude Európska únia vyzerať, je aj na nás. 9. mája sa rozbehne nová Konferencia o budúcnosti Európy, ktorú navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron už pred pár rokmi ako reakciu na veľké krízy, ktorým spoločenstvo čelilo: migračnú krízu, ktorá takmer rozbila EÚ, a jej predchodkyňu, ekonomickú krízu, ktorá takmer spôsobila pád menovej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani pandemickú krízu, ktorej aktuálne čelíme, nezvládame úplne ideálne. Napätie medzi členskými štátmi tu je, vakcín je menej, ako by sme chceli, no vzhľadom na vážnosť a rozmery pandémie situáciu nezvládame úplne zle, spoločne odhaľujeme nedostatky.

Každých pár desiatok rokov sa robí niečo podobné, po krízach sa poskytne priestor pre spoločnú reflexiu. Hovorí sa o tom, čo by sa dalo robiť lepšie, čo by sme ako spoločenstvo krajín mali upraviť alebo zmeniť, a na druhej strane, čo chceme zachovať.

Evidujem, že aj na Slovensku má 9. mája prísť k stretnutiu najvyšších ústavných činiteľov k tejto téme. Je aj na nás, aby sme si povedali, akú EÚ chceme. Ministerstvo zahraničných vecí si nechalo už v marci schváliť akýsi „mandát“ s postojmi, ktoré chceme v spomínaných diskusiách na európskej pôde presadzovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ja osobne budem určite pripravený podporiť i ďalšie prehĺbenie spolupráce v rámci Európskej únie, napríklad v oblasti zdravotníctva, kde vidím úplne jasný argument za spoločné investície a možno i spoločný sklad hmotných rezerv pre prípad pandémie. Je mi sympatické a som veľmi rád, že sa nám podarilo zhodnúť sa na spoločnom prístupe k nákupu vakcín.

Iste, ten systém nebol perfektný, mal chyby, ale realisticky, pre nás ako menšiu krajinu, bola možnosť nesúperiť na otvorenom, možno až „predátorskom“ trhu a využiť pre nákup Európsku komisiu, úžasnou výhodou. Veď my by sme neboli bývali skončili ako Izrael s preočkovanosťou na úrovni takmer sto percent, práve naopak, skôr by sme boli bližšie Rusku s preočkovanosťou menej ako päť percent, či Ukrajine, ktorá ju má ešte nižšiu ako Rusko.

Skryť Vypnúť reklamu

To bola naša reálna alternatíva, takže buďme radi, že tieto právomoci Komisia mala a má, v tejto oblasti sa ich ešte pokúsme posilniť.

Než sa však vrhneme do ďalšieho prehĺbenia kompetencií vo veciach, kde možno ešte nemáme dostatočnú argumentačnú bázu ani dôkazy pre ozajstnú potrebu týchto krokov, skúsme najprv dokončiť, čo sa nám ešte nepodarilo napraviť z predošlých kríz.

Ešte stále nemáme poctivú bankovú úniu. V Spojených štátoch napríklad neexistuje niečo ako nekontrolovaný krach banky, ako sa ešte, bohužiaľ, stáva u nás. Ak banka začne zlyhávať, federálna úroveň totiž garantuje, že do veľkej miery je krytá takzvaným federálnym systémom krytia vkladov (Federal Insurance Deposit Scheme).

Niečo podobné sa navrhuje aj pre Európu, zatiaľ to tu nemáme. Ak však príde k ďalšej hospodárskej kríze, ešte stále nie sme úplne pripravení zabrániť opakovaniu stavu z rokov 2010 a 2011.

Skryť Vypnúť reklamu

To isté platí o migračnej kríze, už prešlo šesť rokov od tých najväčších migračných vĺn v roku 2015. Áno, urobili sme pokrok – máme spoločnú agentúru pre ochranu hraníc, spoločné vojenské misie na monitorovanie ilegálnych aktivít pašerákov ľudí, či pomoc migrantom, ktorí sú na mori v ohrození života.

Napriek tomu ešte stále nie sme tam, kde by sme mali byť. Je tu návrh na nový migračný pakt, ktorý v princípe nie je zlý. Výhrady som komunikoval ešte ako predseda európskeho výboru priamo Komisii.

Dokončime, čo sme mali dokončiť, keďže to od nás obyvatelia a obyvateľky EÚ očakávajú už od pominutia kríz, než sa pustíme do ďalšieho prehlbovania. Inak strácame dôveryhodnosť ľudí, a to nebude tolerované navždy.

Kinga Brudzinská

analytička Globsec Policy Institute

Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď a všetko záleží na postojoch v členských štátoch, ktoré rozhodnú, či chcú, aby sa EÚ stala raz federálnym štátom alebo nie.

Európska únia predstavuje unikátnu formu spolupráce medzi suverénnymi štátmi, aká neexistovala nikdy predtým. Aj keď sa spolupráca od 50. rokov minulého storočia zvyšovala, vždy ju komplikovali národné záujmy a rôzne chápanie politiky medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

Dnes vidíme, že aj keď sa členské štáty rozhodli spolupracovať na úrovni EÚ v politických oblastiach, naďalej si v iných oblastiach zachovávajú plú suverenitu, najmä v zahraničnej či v bezpečnostnej politike. Na tomto štáty nechcú nič meniť.

Nezdá sa, že by to mal zmeniť ani šok z pandémie Covidu-19, aj keď niektorí pozorovatelia vidia rozhodnutie o vytvorení spoločného európskeho dlhu ako „hamiltonovský“ moment podobný tonu, čo sa stalo v začiatkoch fungovania Spojených štátov. Napriek tomu sa nezdá, že by to malo smerovať k podobnej situácii.

Krátkodobo sa dá povedať, že pandémia zmiernila rozpory v rámci Únie a kompromisy sa dosahujú o niečo jednoduchšie. Dlhodobo sa môže ukázať, že výzvy spojené s vírusom budú trvalé a v tom prípade bude zmena európskeho projektu nevyhnutná.

V tomto scenári budú zrejme vedľa seba prežívať obe tendencie. Prvá, v ktorej sa súčasná architektúra Únia bude postupne uvoľňovať smerom k voľnejšiemu medzivládnemu zoskupeniu. Druhá ako politická a ekonomická únia členských štátov, ktoré budú chcieť odovzdávať viac právomocí na nadnárodnú úroveň, čo môže pripomínať „Spojené štáty európske“.

Skrátka, nie nič je pevne dané a všetky scenáre sú možné. Odpoveď leží v 27 hlavných mestách.

Patrik Kováč

analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Je dobré, aby Európa mala spoločnú víziu a tejto myšlienke sa nebránim. Kľúčové však je pomenovať, čo presne má väčšia integrácia znamenať. Integrácia sama o sebe totiž nemôže byť cieľom, ale nástrojom, ktorý prinesie lepší život obyvateľom Slovenska i Európy.

Väčšia integrácia znamená odovzdanie ďalších častí našej suverenity európskym inštitúciám a tu si musíme sami odpovedať, v ktorých oblastiach nám to prinesie úžitok a v ktorých hrozia skôr negatívne efekty.

Myslím si, že priestor na spoločné európske riešenia vzniká najmä v kontexte výziev, ktorým čelíme ako Únia spoločne, či už ide o pandémiu, klimatickú krízu, ale aj vzťahy s nadnárodnými korporáciami, či svetovými mocnosťami.

Okrem toho sú tu tiež oblasti v ktorých si dnes možno až želáme, aby naše problémy za nás vyriešil niekto iný - stav školstva, zdravotníctva, spravodlivosti a iné. Na druhej strane, je potrebné sa pýtať, či si to predsa len nedokážeme efektívnejšie vyriešiť u nás doma a či by sme odovzdanie suverenity v týchto otázkach v dlhodobom horizonte neoľutovali.

Na Slovensku vždy chýbala vecná pragmatická a štruktúrovaná diskusia o tom, aké sú naše strategické záujmy vo vzťahu k členstvu v EÚ a je oklieštená na „som za" alebo „som proti". Prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy koordinovaná na úrovni vlády by mohla byť po rokoch konečne impulzom k odštartovaniu skutočnej diskusie, ktorá nám dá odpoveď na položené otázky.

Peter Stach

nezávislý konzultant a autor podcastu Modrá vlna

Áno. Ak chceme mať ako Slováci a Európania v rukách náš vlastný osud, musí sa Európska únia stať rešpektovaným partnerom pre globálne veľmoci USA, Rusko a Čínu. Na to potrebujeme výkonnú moc, ktorá dokáže efektívne realizovať politické rozhodnutia prijaté na úrovni EÚ - či už ide o oblasť zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti, krízového manažmentu pandémie, alebo investovania do budúcej prosperity či sociálnej súdržnosti.

Potrebujeme federálne inštitúcie, ktoré budú priamo vykonávať schválené politiky, a robustný, od členských štátov nezávislý federálny rozpočet, ktorý ich bude financovať.

Martin Ehl

analytik denníka Hospodářske noviny

Nemal. Z hľadiska postavenia EÚ vo svete, váhy Únie ako geopolitického aktéra v porovnaní s USA a Čínou by to bolo potrebné, rovnako ako z hľadiska ekonomického prehlbovanie jednotného trhu vrátane toho digitálneho.

Medzi voličmi však na to nie je vôľa, pandémia im ukázala, ako je úloha národného štátu nezastupiteľná a že EÚ im nie je schopná efektívne pomôcť v otázkach spojených s tým najcennejším - so zdravím.

Únia na to totiž nemala ani právomoci, ani sa neukázala byť dobrým improvizátorom v otázke spoločného nákupu vakcín, alebo organizátorom voľného pohybu v rámci dvadsaťsedmičky v čase krízy. So schvaľovaním spoločného dlhu, čo bolo považované za obrovský skok smerom k väčšej integrácii, sú opäť veľké problémy v národných štátoch vrátane Nemecka.

Kým sa teda neodohrá nejaká zásadná inštitucionálna zmena, ktorá by však zároveň občanom EÚ umožnila uchopiť spoločný projekt v praktickej rovine, aby nevyvolala odstredivú reakciu v podobe ďalšieho odchodu členského štátu, tak by sme sa ku „Spojeným štátom európskym“ približovať nemali, aj keď by to z mnohých dôvodov bolo žiaduce.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  2. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  3. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  4. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  5. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  6. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  2. Keď ekológia spája
  3. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  4. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 819
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 737
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 902
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 321
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 221
  6. Od Česka až po Jadran 3 970
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 149
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 068
  9. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 2 871
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 202
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Do kaviarne Towers nevidno.

Inšpekcia má odposluchy aj videozáznamy.


5 h
Zuzana Rehák Štefečeková na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte online letnú olympiádu.


Sportnet 2 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Za kyberšikanu hrozí až šesť rokov.


a 1 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Osobu podozrivú z jeho vraždy zadržali v severoirackom autonómnom regióne Kurdistan.


TASR 3 h

Autori výskumu tiež neodporúčajú vyvodzovať závery bez údajov o mozgovej aktivite zúčastnených.


TASR 3 h
Mesto Famagusta, ktorého súčasťou je letovisko Varoša.

Severocyperská turecká republika chce otvoriť letovisko Varoša, ktoré je časťou Famagusty.


TASR 5 h
Na snímke bojový dron.

Daniela Halea podľa vlastných slov motivoval pocit viny.


TASR 5 h