Brusel 19. júna (TASR) - Európa nie je v kríze, je v hlbokej kríze - takto zhodnotil situáciu, v ktorej sa Európska únia ocitla po krachu bruselského summitu znechutený luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý ako úradujúci šéf únie urobil všetko pre dohodu o pláne financovania na roky 2007-13.
O kríze sa hovorilo už po odmietnutí euroústavy vo Francúzsku a Holandsku, po druhom európskom neúspechu v krátkom čase je situácia naozaj vážna. Každodenné fungovanie EÚ bude samozrejme pokračovať, jednotný trh ani spoločná mena sa nerozpadnú, rozpočet na roky 2007-13 sa nakoniec prijme, hoci zrejme až na budúci rok.
Piatkový krach však otvoril obdobie politickej a finančnej neistoty, ktorá oslabí Európu na globálnej scéne. Okrem toho ukázal hlboké rozpory medzi členskými štátmi, ktoré sa po summite začali vzájomne obviňovať. Ukázal tiež, aká pevná je stále hranica medzi starou a novou Európou.
Nové krajiny odchádzali sklamané, pretože bolo najmä v ich záujme, aby sa dohoda o rozpočte dosiahla včas. Čím neskôr bude, tým menej času ostane na prípravu potrebných právnych nástrojov a programov a oneskorí sa čerpanie peňazí napríklad na podporu ich zaostalých regiónov.
Nové chudobnejšie krajiny, ktoré dokonca v záujme dohody ponúkli vzdať sa časti svojich príjmov, museli smutne sledovať, ako časť bohatých štátov bojuje o miliardu či štyri miliardy eur, ktoré sú pre ich silné ekonomiky prakticky zanedbateľné.
Pochopiteľne politici týchto krajín sa musia doma spovedať svojim voličom a vysvetliť im, prečo platia do spoločného rozpočtu EÚ viac ako ostatní. Mali by im však vedieť povedať aj to, že zo zaplatených peňazí sa im podľa odhadov asi 40 percent vráti späť v podobe kontraktov pre ich firmy, ktoré profitujú z jednotného trhu a pôsobia aj v nových členských štátoch.
Summit tiež vyvolal otázky o tom, či EÚ má na to, aby pokračovala v skutočne politickej integrácii, robila spoločné politické projekty, prijímala ďalšie krajiny, alebo sa uspokojila s tým, že aj tak jej hlavnou podstatou je ekonomická integrácia a jednotný trh.
Británia, ktorá nesie najväčšiu zodpovednosť za neúspech summitu, sa na súčasnú krízovú situáciu pozerá trochu inak. Vidí v nej šancu konečne začať so skutočnou modernizáciou EÚ. Premiér Tony Blair nie je sám, ktorý si želá zásadnú reformu poľnohospodárskej politiky únie, na ktorú stále ide takmer polovica spoločného rozpočtu.
S Blairom mnohí súhlasia, že je smiešne, aby únia v čase, keď sa snaží zvyšovať svoju konkurencieschopnosť a držať krok s USA alebo Čínou, podporovala tak výrazne niečo, čo ku konkurencieschopnosti vôbec neprispieva.
Blairovi však vyčítajú, že tému reformy poľnohospodárskych výdavkov skutočne otvoril až tesne pred summitom, hoci vedel, že za dva dni sa vyriešiť nedá. Okrem toho aj on sám sa podpísal pod dohodu v roku 2002, ktorá stanovila poľnohospodárske výdavky do roku 2013.
Prečo s témou reformy nezačal už vtedy, ale až teraz, keď sa 24 ostatných krajín EÚ jednotne postavilo za to, aby sa zmenila tzv. britská zľava z príspevkov do rozpočtu priznaná Londýnu v roku 1984 za úplne inej ekonomickej situácie Británie.
Belgické médiá cez víkend predpovedali, že kríza EÚ bude mať dlhé trvanie. Ako dlho to bude a ako sa únia z tejto situácie dostane, ukáže až budúcnosť.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
