WASHINGTON, BRATISLAVA. Donald Trump zmenil v uplynulých štyroch rokoch americkú politiku boja s klimatickou zmenou. Odstúpil od parížskej dohody, zrušil všetky zásadné domáce programy v tejto oblasti, otvorene sa vysmieval z klimatológov.
Trump ako prezident bola len odchýlka, znie hlavný odkaz, ktorý chce na dvojdňovom virtuálnom klimatickom summite vyslať jeho nástupca, prezident Joe Biden.
„Spojené štáty nebudú čakať, náklady na odklad sú príliš veľké. Naša krajina je rozhodnutá konať práve teraz,“ uviedol pred summitom vo vyhlásení Biely dom.
Biden okamžite po januárovom nástupe do úradu vrátil americký podpis pod Parížsku klimatickú dohodu. Zelené technológie vložil aj do plánu obnovy ekonomiky za 2,3 miliardy dolárov. A na summite, ktorý zvolal na Deň Zeme, zvýšil doterajší cieľ krajiny v oblasti ústupu od fosílnych palív.
Ďalej ako Obama
Po novom sa Biden zaviazal, že do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov znížia o 50 až 52 percent oproti roku 2005. Ide ešte ďalej ako Barack Obama, ktorý sľuboval zníženie do roku 2025 o 26 až 28 percent oproti roku 2005.
Biden ukončil Reaganovu éru, vracia štát do americkej ekonomiky Čítajte Rok 2021 sa označuje ako kľúčový v boji proti klimatickej zmene. Vyvrcholí totiž novembrovým summitom COP26 v škótskom Glasgowe, kde majú krajiny povedať, čím ktorá prispeje k spoločnému cieľu z roku 2015 – k udržaniu oteplenia oproti predindustriálnemu obdobiu pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie bola minulý rok teplota vyššia o 1,2 stupňa. Pre dôsledky pandémie spomalila celosvetová ekonomika, v tomto roku sa očakáva, že oživenie budú sprevádzať aj vyššie emisie.
Štáty majú predstaviť svoje ciele pred summitom v Glasgowe. Biden tak urobil oveľa skôr najmä preto, že dúfa, že to prinúti ďalších veľkých znečisťovateľov pridať sa k ústupu od fosílnych palív ambicióznejšie.
