Bruseli krachom. Viacerí európski lídri vzápätí vyhlásili, že Európa je v hlbokej kríze.
Posledný kompromisný návrh luxemburského predsedníctva nakoniec po viac ako 13 hodinách najmä dvojstranných rokovaní odmietlo až päť krajín: Británia, Holandsko, Švédsko, Fínsko a Španielsko.
Hlavnou príčinou krachu bol však neoblomný postoj Británie, ktorá odmietala zmeny tzv. britskej zľavy z príspevkov do rozpočtu a podmieňovala ich náhlou reformou poľnohospodárskych výdavkov. Pozorovatelia sa zhodujú, že ak by ustúpil Londýn, dohodu by ostatné krajiny neblokovali. Práve Británia prevezme 1. júla predsedníctvo EÚ od Luxemburska a bude pokračovať v rokovaniach o finančnej perspektíve. Diplomati sa však na možnú dohodu pozerajú skepticky a rokovania sa zrejme natiahnu do roku 2006, čo ohrozí včasné platby najmä pre nové členské štáty.
"Európa je v hlbokej kríze. Boli sme veľmi blízko k dohode, môj entuziazmus pre Európu dnes veľa utrpel," vyhlásil na záverečnej tlačovej konferencii luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý urobil v piatok všetko pre dohodu a od novinárov si na záver nočnej tlačovej konferencie vyslúžil neobvyklý potlesk. "Sme v jednej z najhorších politických kríz, aké kedy Európa zažila. Nemohli sme dosiahnuť dohodu kvôli neústupnosti Británie a Holandska," povedal nemecký kancelár Gerhard Schröder.
"Je to veľmi zlý výsledok pre Európu," pridal sa francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý počas piatku urobil niekoľko ústupkov. "Situáciu netreba podceňovať, pretože je vážna. Naša nezhoda či nedohoda môže mať hlbšie dôsledky ako sa na prvý pohľad môže zdať, bez toho aby som chcel dramatizovať," varoval slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
Britský premiér Tony Blair a jeho holandský kolega Jan Peter Balkenende sa snažili situáciu zmierňovať. "Máme problém, ale nie je to kríza," povedal šéf holandskej vlády. Britský minister zahraničia Jack Straw po krachu informoval, že britské predsedníctvo sa bude v druhom polroku snažiť o dohodu. Tú sa v piatok nepodarilo zachrániť ani po zúfalom a nevídanom pokuse nových členských krajín. Tie po odmietnutí kompromisu piatimi starými štátmi ponúkli obetovať časť peňazí, ktoré im mali podľa návrhu patriť.
"Bol som zahanbený, keď som počul nové členské štáty, jeden po druhom, ponúkať, že sú pripravené vzdať sa svojich finančných požiadaviek," povedal Juncker. "Ostro to kontrastovalo so sebeckosťou dvoch-troch bohatých štátov," pridal sa Chirac, podľa ktorého nové krajiny ukázali skutočného európskeho ducha. Zložité rokovania o finančnej perspektíve prevezme teraz Británia. Zjavne rozladený Juncker po summite povedal, že Blairovi odovzdá štafetu "bez akéhokoľvek komentára a bez akejkoľvek rady." (spravodajca TASR Robert Sermek) dod
