WASHINTON. Severná Kórea by tento rok mohla obnoviť jadrové skúšky, aby prinútila Washington k dialógu. Konštatujú to americké tajné služby vo svojej výročnej správe o hrozbách pre Spojené štáty vo svete, ktorá bola zverejnená v utorok.
Agresívne kroky
"Severokórejský vodca Kim Čong-un by mohol podniknúť agresívne a potenciálne destabilizujúce kroky na posunutie rovnováhy síl v regióne a vytvorenie rozporov medzi USA a ich spojencami, a to aj obnovením skúšok jadrových zbraní a balistických rakiet dlhého doletu (ICBM)," píše sa v správe riaditeľky amerických spravodajských služieb (DNI).
"Domnievame sa, že Kim Čong-un považuje jadrové zbrane za konečný odstrašujúci prostriedok proti zásahom zvonku," uvádza sa v správe. Severokórejský vodca je podľa tajných služieb zrejme presvedčený, že časom získa medzinárodné uznanie a rešpekt pre svoju krajinu ako jadrovú mocnosť.
Severná Kórea neuskutočnila skúšku rakety dlhého doletu viac ako tri roky, čím nechala otvorené dvere rokovaniam s USA o denuklearizácii Kórejského polostrova, uviedla agentúra AFP.
"Kim by však mohol v tomto roku zvážiť obnovenie skúšok balistických rakiet alebo jadrových testov, aby prinútil USA rokovať s ním o podmienkach Pchjongjangu," dodala DNI vo svojej správe.
Obohacovanie uránu
V 27-stranovej správe, ktorá má dátum 9. apríla, sa píše i o iránskom jadrovom programe, pričom tajné služby USA anticipovali aj rozhodnutie, ktoré Teherán napokon oznámil v utorok, že začne s obohacovaním uránu na úroveň 60 percent.
"Stále veríme, že Irán v súčasnosti nevykonáva činnosti, ktoré považujeme za potrebné na výrobu jadrových zbraní," uvádza sa v správe DNI.
Dokument však obsahuje varovanie, že ak sankcie voči Teheránu nezmiernia, iránski predstavitelia pravdepodobne zvážia možnosti, ktoré siahajú od obohacovania uránu na 60 percent po vybudovanie nového 40-megawattového ťažkovodného reaktora.
Irán je ochotný vrátiť sa k záväzkom v jadrovej dohode Čítajte Irán v utorok oznámil svoj zámer začať obohacovať urán na 60 percent, čo je úroveň, ktorá ho priblíži kapacite vojenského využitia. Toto rozhodnutie Teherán zverejnil dva dni po údajnej sabotáži, ku ktorej došlo v jeho podzemnom zariadení na obohacovanie uránu v Natanze. Zodpovednosť za tento incident Teherán pripisuje Izraelu.
Agentúra AFP pripomenula, že dohoda o iránskom jadrovom programe uzavretá v roku 2015 vo Viedni medzi Iránom a skupinou G6 (Čína, USA, Francúzsko, Británia, Rusko a Nemecko) stanovuje, že Teherán súhlasí s úpravou svojho ťažkovodného reaktora v Aráku tak, aby v ňom nebola možná výroba plutónia na vojenské účely. Táto transformácia sa má uskutočniť pod kontrolu medzinárodného spoločenstva.
