WASHINGTON, BRATISLAVA. Bol rok 2002 a americký minister obrany Colin Powell sa snažil varovať prezidenta Georgea W. Busha pred následkami plánovanej invázie do Iraku. Použil prirovnanie, ktoré sa do americkej politiky dostalo ako "pravidlo obchodu s keramikou".
Ak v ňom niečo rozbijete, stávate sa za to zodpovednými. Musíte zaplatiť a potom to opraviť. "Budete hrdým majiteľom 25 miliónov ľudí. Budete vlastniť ich nádeje, sny a problémy. To všetko bude vaše," povedal vtedy Bushovi. Ten o rok neskôr inváziu napriek varovaniu spustil.
V Afganistane sú z tohto pohľadu Američania a ich spojenci čiastočnými majiteľmi už takmer dvadsať rokov. Prezident Joe Biden sa však tohto vlastníctva hodlá veľmi skoro vzdať.
Odchod už na jeseň

V stredajšom prejave povedal, že Američania sa začnú sťahovať z krajiny 1. mája a najneskôr 11. septembra by tam už nemali byť žiadne bojové jednotky. Spolu s nimi odídu aj jednotky NATO.
Termín je to symbolický. Bude to presne dvadsať rokov od útoku na dvojičky a Pentagon z roku 2001, ktorý práve na afganskom území naplánovala al-Káida a čo bolo potom dôvodom na inváziu.
Dôležitý je aj májový dátum. Práve na 1. mája totiž pred rokom sľúbil Bidenov predchodca Donald Trump v minuloročnej mierovej zmluve Talibanu stiahnutie vojakov.
Dátum odchodu sa pre neplnenie podmienok prímeria posúval, až od neho Washington nakoniec ustúpil. Aj NATO vo februári odmietlo úvahy, že by od mája stiahlo všetky svoje jednotky.
Mierovú zmluvu blokovala okrem porušovania prímeria neochota vlády afganského prezidenta Ašrafa Gháního vzdať sa po vyhratých voľbách časti moci alebo prepustiť bojovníkov Talibanu, ktorí krajinu ovládali pred rokom 2001 a ktorí dovolili al-Káide vytvoriť si na území krajiny svoju základňu.
Taliban zas neprestával s teroristickými útokmi, útokmi na afganské bezpečnostné zložky a vyhrážkami.