TEHERÁN. Európska únia odmieta akýkoľvek pokus o narušenie prebiehajúcich rozhovorov vo Viedni o jadrovej dohode s Iránom z roku 2015 a požaduje objasnenie nedeľňajšieho výbuchu v podzemnom iránskom závode na obohacovanie uránu Natanz.
Uviedol to v pondelok Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
Vyšetrovanie incidentu
Stano počas tlačovej videokonferencie s novinármi spresnil, že akýkoľvek pokus o narušenie prebiehajúcich rozhovorov vo Viedni musí byť odmietnutý.
A dodal, že okolnosti incidentu v stredoiránskom závode v Natanze musia byť čo najrýchlejšie objasnené.

"Incident nebol oficiálne nikomu pripísaný. Je potrebné objasniť okolnosti, pretože existujú rôzne interpretácie. Hneď ako bude možné overiť fakty, EÚ rozhodne, aké kroky je potrebné prijať. Situáciu pozorne sledujeme," vysvetlil Stano pred novinármi.
Irán v pondelok obvinil Izrael, že stojí za útokom na závod v Natanze, a sľúbil "pomstu", ktorú uskutoční "v pravý čas".
Po prvom kole rozhovorov, ktoré sa uskutočnili minulý týždeň vo Viedni, majú rokovania pokračovať v priebehu tohto týždňa.
Rokovania vo Viedni o JCPOA koordinuje šéf európskej diplomacie Josep Borrell a jeho pracovný tím. "Dohoda o iránskom jadrovom programe je veľmi dôležitá pre stabilitu regiónu a je potrebné nájsť diplomatické riešenie," odkázal Stano.
Ďalší iránski činitelia v sankčnom zozname EÚ
Irán prerušil spoluprácu s Európskou úniou v rozličných oblastiach. Oznámilo to v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.
K opatreniu došlo po tom, ako sa EÚ rozhodla zaradiť na čiernu listinu ďalších iránskych bezpečnostných činiteľov v súvislosti so zásahom proti protestom v roku 2019.
Hovorca iránskeho rezortu tieto sankcie "ostro odsúdil" a uviedol, že Irán "prerušuje všetky ľudskoprávne rozhovory, ako aj spoluprácu vyplývajúcu z týchto rokovaní s EÚ, najmä v otázkach terorizmu, drog a utečencov".
Členské krajiny eurobloku (Rada EÚ) rozhodli v pondelok o predĺžení reštriktívnych opatrení voči Iránu o ďalší rok.
Ide o sankcie, ktoré EÚ prvýkrát zaviedla v apríli 2011 a ktoré reagujú na závažné porušovanie ľudských práv; odvtedy sa každoročne predlžujú.
Sankcie majú podobu zákazu vycestovania a zmrazenia majetku osobám a spoločnostiam zodpovedným za porušovanie ľudských práv a znamenajú aj zákaz vývozu zariadení do Iránu, ktoré by sa mohli použiť na represie voči obyvateľom.
Občania a spoločnosti z členských krajín EÚ majú navyše zakázané sprístupňovať finančné prostriedky Iráncom a iránskym firmám zo sankčného zoznamu.
Rada EÚ v pondelok na tento zoznam zaradila ďalších osem osôb a tri právne subjekty vzhľadom na úlohu, ktorú zohrali pri násilnej reakcii na demonštrácie v Iráne z novembra 2019.
Na aktualizovanom zozname sa nachádza 89 jednotlivcov a štyri spoločnosti.