WASHINGTON. Meteorit, ktorý spôsobil vyhynutie dinosaurov zároveň vytvoril podmienky pre vznik v súčasnosti najväčšieho pralesa na svete, Amazonu, vyplýva zo štúdie zverejnenej v aprílovom vydaní vedeckého časopisu Science. Informáciu priniesol mesačník Scientific American.
Desaťtisíce skamenelín peľu a rastlín
Paleobiológ a spoluautor štúdie Carlos Jaramillo spolu s kolegami skúmal desaťtisíce skamenelín peľu a rastlín, pochádzajúcich z období pred aj po dopadom meteoritu.
Štúdia je výsledkom dvanástich rokov úsilia "pretože sme začínali od nuly," priblížil Jaramillo.
Teplé a vlhké oblasti drvivá väčšina odborníkov na skameneliny aj amatérskych pátračov doposiaľ ignorovala, pretože predpokladali, že v tamojších podmienkach biologický materiál nedokáže prežiť dostatočne dlho na to, aby skamenel, približuje Scientific American.
Autori štúdie však v 53 náleziskách v Kolumbii našli približne 50 000 skamenených zrniek peľu a 6 000 fosílií listov.
V oblasti Amazónie rástli ihličnany
Najnovšie štúdie naznačujú, že listy, ktorým sa dostáva viac slnka, majú v sebe vyššie množstvo prirodzene sa vyskytujúceho izotopu uhlíka C13, ako aj vyššiu hustotu žíl.
Skúmaním týchto a iných vlastností sa vedcom podarilo určiť podobu a štruktúru týchto starodávnych lesov.
V juhoamerických lesoch bolo pred dopadom meteoritu veľa ihličnanov, ktorých koruny prepúšťali dostatok svetla pre bujný porast papradia na zemi.
Dinosaury pravdepodobne hrali kľúčovú úlohu pri "údržbe" týchto lesov, okrem iného aj tým, že vyvracali a lámali stromy a konzumovali vegetáciu.
V okolí krátera začali rásť úplne iné rastliny
Meteorit podľa autorov štúdie zničil približne 45 percent všetkých juhoamerických rastlinných druhov.
Prešlo šesť miliónov rokov, kým boli tamojšie lesy rovnako rozmanité, ako pred impaktom. V okolí impaktného krátera Chicxulub, ako aj na celom kontinente však začali rásť úplne iné rastliny.
Ako prvé sa objavili strukoviny, ktoré v symbióze s baktériami obohatili pôdu dusíkom.
Vďaka dusíku a fosforu z meteoritu sa v oblasti začalo okrem strukovín dariť aj kvitnúcim rastlinám, ktoré z ekosystému vytlačili ihličnany.
Následne spolu bojovali o prístup k slnečným plochám a vytvorili hustý porast, ktorý odizoloval nižšie rastliny od svetla a vytvoril tropický dažďový prales.
Paleoekologička Regan Dunnová upozornila Scientific American na vyššie spomenutý výpočet autorov štúdie, že po náraze meteoritu vyhynulo 45 percent rastlinných druhov v kontexte súčasne prebiehajúcich klimatických zmien.
Podľa súčasných odhadov bude práve 45 percent všetkých rastlinných druhov v Amazonskej nížine počas nasledujúcich 30 rokoch ohrozených v dôsledku ľudskej činnosti, približuje Dunnová.
Štúdia podľa paleobiologičky Bonnie Jacobsovej ukazuje rozsiahle následky hromadných vymieraní, ako napríklad toho, ktoré postihlo dinosaurov. Vzápätí pripomína, že v súčasnosti sa nachádzame uprostred ďalšieho takéhoto procesu.
Tento raz ho však nemá na svedomí meteorit, ale všadeprítomní ľudia, ukončila Jacobsová.
