WASHINGTON, BRATISLAVA. Už keď sa v roku 2015 rozhodovalo o tom, že zimná olympiáda sa o sedem rokov neskôr uskutoční v Pekingu, vznikali obavy o stav ľudských práv v čínskej diktatúre.

V skutočnosti však veľmi na výber nebolo, demokratické Nórsko svoju metropolu Oslo odhlásilo a jediným súperom Pekingu boli Almaty (v minulosti Alma-Ata) v podobne autoritatívnom Kazachstane.
Členovia olympijského výboru však vtedy ešte netušili, že Peking dva roky po pridelení ceny začne otvárať koncentračné tábory pre moslimských Ujgurov a ďalšie menšiny v západočínskom Sin-ťiangu. V súčasnosti v nich zadržiava asi milión ľudí, pripomína magazín Economist.
Znaky genocídy
K tomu sa pridávajú správy o búraní mešít a ďalších symbolov ujgurskej kultúry, o násilnom presídľovaní, odoberaní detí na prevýchovu a ďalších znakoch vyhladzovania etnickej skupiny, teda genocídy.
Na stole je preto otázka, či je vhodné organizovať olympiádu v krajine, ktorá koná v priamom rozpore s Olympijskou chartou. Doteraz najvážnejšiu diskusiu vyvolala krátka poznámka hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Neda Pricea.