O zotrvanie pri moci aj na ďalšie volebné obdobie sa usiluje centristická vláda premiéra Simeona Sakskoburggotského, ktorej sa podarilo udržať finančnú stabilitu, zastaviť zvyšovanie inflácie a miery nezamestnanosti a priviesť krajinu do NATO.
Zložité reformy, potrebné na to, aby sa ekonomika tejto balkánskej krajiny priblížila k štandardom EÚ, sa však premietli do nevôle na strane obyvateľstva a zatienili stabilný hospodársky rast.
Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že najvyšší počet kresiel v budúcom parlamente a teda aj možnosť vytvoriť novú vládu, získa opozičná Socialistická strana, ktorá je nástupkyňou kedysi vládnej Komunistickej strany.