SME

Boj o vakcíny sa začal už dávno. Prečo v ňom Európa prehráva?

Únia bola vždy pozadu.

Prečo Európa očkuje pomalšie ako Británia alebo Spojené štáty? (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRUSEL, BRATISLAVA. Továreň na liečivá firmy Halix v holandskom Leidene nikdy nemala byť miestom, odkiaľ príde množstvo zázračných vakcín, ktoré dostanú Európu z pandémie.

Patrí síce farmaceutickému gigantu AstraZeneca a ten tam chce vyrábať vakcíny proti covidu-19, no zatiaľ nemá ešte ani povolenie od Európskej liekovej agentúry, aby sa vakcíny odtiaľ mohli dostať na európsky trh.

To sa môže zmeniť o pár dní, no aj potom z jej výrobných liniek vyjde mesačne päť až šesť miliónov dávok vakcín, čo bude len miernou úľavou pre Európsku úniu.

Súvisiaci článok Britský veľvyslanec o očkovaní: Prečo sme uspeli? Príprava, menej hoaxov, dôvera ľudí Čítajte 

Od britsko-švédskej firmy ich Únia očakáva oveľa viac. AstraZeneca totiž Bruselu oznámila, že Európskej únii v prvom štvrťroku dodá maximálne tretinu z pôvodne sľúbených 90 miliónov vakcín.

A predsa sa továreň dostala do centra medzinárodnej politiky. Stala sa symbolom toho, že vakcíny vyrobené na území Európskej únie nekončia v členských štátoch, aj keď tie na ne majú zmluvný nárok, čomu chce Brusel zabrániť.

AstraZeneca totiž plánuje v továrni vyrábať vakcíny aj pre britský trh. Európska komisia pripomína, že z krajín Európskej únie do Británie smerovalo desať miliónov vakcín, ale opačným smerom zatiaľ ani jedna.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prečo sa oplatí nakupovať mimo Únie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že by Únia mohla využiť mimoriadny mechanizmus, ktorým by Únia zabránila vývozu vakcín vyrobených na európskom území. Briti by tak dávky z Leidenu ani z iných tovární na kontinente už nedostali.

„Pri vývoze chceme dosiahnuť reciprocitu a proporčnosť, preto sme pripravení použiť akýkoľvek nástroj, ktorý bude nutný,“ povedala predsedníčka Komisie.

To v Londýne chápu ako de facto vyhlásenie obchodnej vojny a niektorí aj ako snahu trestať krajinu necelé tri mesiace od skončenia prechodného obdobia po brexite. Ide však o viac ako o obchod.

O životy Európanov počas rozbiehajúcej sa tretej vlny pandémie aj o ohrozenie fungovania Európskej únie ako jednotného celku, keďže do hry sa opäť vracia delenie medzi bohatších a chudobnejších členov.

Neschválené vakcíny sa stávajú symbolom odporu proti „diktátu Bruselu“ a geopolitiky, ktorým sa Rusko alebo Čína snažia presvedčiť menšie štáty, že to zvládnu lepšie, ak sa spoľahnú na nich, a nie na Úniu.

Ak by fungoval pôvodný plán jednotného nákupu vakcín, zrejme by pre štáty ako Maďarsko alebo Slovensko nebolo také lákavé nakupovať v Rusku či v Číne. Aj keď je Európa v očkovaní medzi najlepšími na svete, jednotný nákup vakcín a následné dodávky nefungujú spoľahlivo. A tak Európa zaostáva za inými porovnateľne bohatými štátmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Európska komisia sa snaží prezentovať úspechy vakcinačného programu, no tie výrazne prekrýva hľadanie vinníka súčasnej situácie. Niekoho, kto ponesie zodpovednosť.

Kým Briti napríklad podali 46 dávok na sto obyvateľov (aspoň prvú dávku dostala viac polovica dospelej populácie), Američania 39 dávok, v Európskej únii je to len necelých štrnásť, na Slovensku konkrétne 14,4.

Izrael už podal 110 dávok na sto obyvateľov a ukázal, že ak sa robí vakcinácia dobre, štáty môžu veľmi skoro pristúpiť k otváraniu reštaurácií a obchodov.

Európske štáty sú na tom opačne, buď pokračujú v lockdownoch, alebo hlásia, že na Veľkú noc ich budú ešte sprísňovať.

Len nakúpiť nestačí

Európska únia sa pritom rok hrdí tým, že spoločný postup dáva štátom väčšiu silu pri rokovaniach, objednala 2,6 miliardy dávok, každého občana by tak teoreticky mohla zaočkovať viac ako päťkrát, aj keď nateraz nemá čím.

Menšie štáty v spoločnom postoji videli nádej, že sa na nich nezabudne pri dodávkach väčším. Rozvojovému svetu zas Brusel sľuboval, že s veľkou časťou dávok môže počítať ako s pomocou pri zvládnutí pandémie. Vakcíny mali byť „succes story“ zjednotenej Európy.

Kde sa teda stala chyba?

„Európania očakávali, že bude stačiť, ak si objednajú dostatok dávok,“ povedal pre New York Times Moncef Slaoui, ktorého najal prezident Donald Trump, aby pomohol k rýchlejšiemu vývoju a nákupu vakcín.

Aj vďaka nemu sú na tom v porovnaní s Európou Spojené štáty lepšie, ešte nie tak dávno symbol nezvládnutia pandémie. Nový prezident Joe Biden mohol vďaka tomu nedávno pri stomilióntej podanej vakcíne vyzývať občanov, aby sa nezachovali ako Európania, teda aby nepoľavovali v boji s covidom-19.

„Objednať nestačí, v skutočnosti bolo veľmi dôležité byť plnohodnotným, aktívnym partnerom pri vývoji a výrobe vakcín. A urobiť tak veľmi skoro,“ hovorí Slaoui.

Zjednodušene povedané, Únia sa spoľahla, že ak bude rokovať z pozície obchodnej sily a správať sa ako na voľnom trhu, výrobcovia vakcín sa budú predbiehať v tom, kto tú svoju ponúkne skôr a za lepšiu cenu.

Američania, Briti či Izraelčania investovali viac peňazí do výskumu, vzdali sa práv na patenty výsledkov výskumu, nežiadali odškodné, ak sa dodávky nenaplnili, nakupovali aj za vyššie ceny, ale za to sa k vakcínam dostali skôr.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Alebo slovami premiéra Johnsona zo stretnutia s konzervatívnymi poslancami, dôvodom úspechu britskej vakcinácie je „kapitalizmus a chamtivosť“ farmaceutických firiem, ktoré podľa neho pochopili, kde môžu zarobiť viac. Neskôr to uhral na žart.

Európania očakávali, že bude stačiť, ak si objednajú dostatok dávok. Objednať nestačí, v skutočnosti bolo veľmi dôležité byť plnohodnotným, aktívnym partnerom pri vývoji a výrobe vakcín. A urobiť tak veľmi skoro.

Moncef Slaoui, koordinátor amerického nákupu vakcín

Posledný rok takisto ukázal, že fakt, že Únia nie je federáciou s centrálnou vládou, ale spolkom 27 samostatných štátov s vlastnými lídrami, ministrami či regulátormi, môže niekedy situáciu skomplikovať.

Vyjednávači s farmafirmami totiž museli brať do úvahy rozdiely v legislatívach krajín, konečné zmluvy museli byť v súlade s právom každého členského štátu.

„V krízovej situácii sa vždy ukáže, že Európska únia nie je štátom,“ hovorí pre New York Times Jacob Kirkegaard z think-tanku German Marshall Fund. Únia podľa neho pristupovala k nákupu ako k rokovaniam o obchodnej zmluve, z ktorej môžu profitovať všetci, pritom v skutočnosti „to bola hra s nulovým súčtom a obmedzenou ponukou“.

V situácii tohto typu je víťazstvo jedného zákonite poražkou druhého, spokojní nemôžu byť všetci. „Na túto prestrelku nebola Únia pripravená,“ dodáva Kirkegaard.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nižia cena, ale za akú cenu?

Európska únia bola oproti globálnym hráčom vždy o krok alebo o dva pozadu, napísal v januári web Politico. O nutnosti zabezpečiť si dávky vopred sa v Bruseli začalo hovoriť po tom, ako sa v marci minulého roka dostali na verejnosť informácie, že americká vláda Donalda Trumpa sa snaží presvedčiť nemeckého výrobcu CureVac, aby budúcu vakcínu dodával len do Spojených štátov.

Washington to síce poprel, CureVac dodnes vakcíny nedodáva, no už v prvých mesiacoch pandémie tak Únii začalo byť jasné, že ak si budúce vakcíny neobjedná dostatočne vopred, nakoniec už môže byť neskoro.

Kým Američania a Briti už v zákulisí konali, v Bruseli začal vznikať plán spoločného nákupu vakcín, ktoré sa potom prerozdelia medzi členské štáty podľa počtu obyvateľov.

V polovici júna Komisia oznámila, že na nákup vakcín vyhradila v prepočte 3,2 miliardy dolárov, kým Američania desať miliárd. Americké zdroje do výskumu rôznych vakcín po celom svete, to je to, čo myslel Slaoui, keď hovoril o rovnocennom partnerovi pri výskume. Vďaka vyššiemu rozpočtu mohli Američania „staviť“ na viac možných vakcín a čakať, ktorá sa ukáže ako najúčinnejšia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A na rozdiel od európskych vyjednávačov nemuseli toľko sledovať, koľko to stojí. „Pre nás boli od začiatku ceny dôležité,“ povedala vo februári v Európskom parlamente Sandra Gallinová, ktorá viedla rokovania o vakcínach. „Hovoríme o peniazoch daňových poplatníkov.“

Za bežných okolností farmaceutické firmy rokujú s jednotlivými členskými štátmi a tie nevedia, aké ponuky firmy dávajú susedom. Vo výhodnejšej pozícii sú tak firmy, ktoré môžu štátom tvrdiť, že ak im nezaplatia požadovanú sumu za liek, zaplatí to sused.

To sa teraz otočilo. V mene 450-miliónového bloku rokovala Komisia so všetkými firmami, ktoré sa vo výskume posúvali dopredu. Tentoraz to boli firmy, ktoré nevedeli, ako na tom v porovnaní s konkurenciou sú a konkurenciu sa snažili predbehnúť nižšími cenami.

Súvisiaci článok Ako sa má Únia postaviť k Sputniku? Odpovedajú Beňová, Duleba či Klus Čítajte 

Únia tak nakupovala lacnejšie v porovnaní s inými krajinami sveta, čo je jedným z argumentov Európskej komisie, prečo bol práve tento postup správny. Takisto mohla Komisia dohodnúť prísnejšie podmienky napríklad pre odškodné pri trvalých následkoch a podobne.

V skutočnosti však presne nevieme, za akých podmienok nakupovali iné štáty. Podľa medializovaných informácií platí Únia za vakcínu AstraZeneca menej ako dve eurá, kým Spojené štáty dvojnásobok. Vakcína od Pfizeru Úniu stojí dvanásť eur, Američanov asi sedemnásť eur.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj nižšia cena má však svoje nevýhody. „Z makroekonomického hľadiska je rozdiel v cenách nepodstatný,“ hovorí pre Politico Wolfgang Münchau z think-tanku Eurointelligence. Farmaceutické firmy však majú motiváciu dodávať skôr na trhy, kde za vakcíny dostávajú viac peňazí, aj keď to oficiálne nepriznajú.

Na európskej úrovni vakcíny overuje Európska lieková agentúra. Jej dôslednosť síce nikto nespochybňuje, no napríklad Británia s „rýchlejším“ regulátorom začala očkovať o tri týždne skôr, Spojené štáty o dva týždne skôr.

Za bežných okolností je rozdiel v týždňoch pri schvaľovaní liekov nepodstatný, pri pandémii znamená množstvo ľudských obetí. Navyše, každý posun očkovania znamená, že krajiny ostávajú dlhšie v lockdowne a podľa Münchaua „bude mať toto krátkozraké rozhodnutie o šetrení obrovské dôsledky na ekonomiku“.

Prečo tú drahšiu?

Spoločné nákupy neznamenajú, že všetky krajiny nakúpia rovnaké vakcíny. O vakcinančnej stratégii nakoniec rozhodujú samotné štáty. Spory na túto tému sa začali objavovať ešte v čase, keď sa vývoj vakcín len dokončoval.

SkryťVypnúť reklamu

Nemecko napríklad na jeseň presadzovalo, aby Únia nakúpila viac mRNA vakcín od firiem Pfizer a BioNTech, ktoré sa vtedy ukazovali ako najsľubnejšíe. Zároveň sú však najdrahšie a musia sa skladovať v podmienkach hlboko pod bodom mrazu, čo znamená dodatočné náklady.

AstraZeneca zas sľubovala, že jej vakcína bude lacnejšia a bude sa dať skladovať v bežnej chladničke. Napríklad z Bulharska vtedy zazneli hlasy, že načo nakupovať drahšiu a náročnejšiu vakcínu a že či za tým nie je skôr snaha Berlína za peniaze členských štátov podporiť nemeckého výrobcu.

Nejde len o Nemecko, zazmluvnené vakcíny sa mali vyrábať aj vo Francúzsku, Švédsku či v Taliansku. Teda spravidla v bohatších krajinách Únie.

Bulharsko sa tak vydalo cestou nákupu AstraZeneca a doteraz zaočkovalo necelých šesť ľudí na sto obyvateľov. Podobne dopadlo aj bohatšie Holandsko, ktoré nedobudovalo infraštruktúru na prepravu hlbokozmrazenej vakcíny od Pfizeru a teraz je v zaočkovanosti pod priemerom Únie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Maďarsko Viktora Orbána na dodávky ani nečakalo a rovno začalo objednávať v Rusku a Číne. Kým v západnej časti Únie sa to s pochopením nestretlo, vo východnej časti sa tým inšpirovali ďalšie štáty.

Znovu ožilo rozdelenie na chudobnejších aj bohatších a aj hlasy, že v krízových časoch sa menšie štáty na pomoc Bruselu spoľahnúť nemôžu, ale za to môže pomôcť Rusko alebo Čína.

Dôveryhodná Astra?

Cez víkend talianska vojenská polícia zasahovala na žiadosť Európskej únie v jednej z tovární a našla tak 29 miliónov dávok vakcíny AstraZeneca, o ktorých sa doteraz nevedelo. Kam smerovali?

Podľa firmy Catalent, ktorá dávkuje vakcíny pre firmu, do Belgicka. Trinásť miliónov vraj bude súčasťou programu COVAX pre rozvojové krajiny, zvyšok mal ísť na európsky trh.

AstraZeneca to označuje za rutinný postup, ale faktom je, že podobné razie na príkaz Bruselu bežné nie sú. V Taliansku tiež krátko predtým zadržali dodávky vakcín rovnakej firmy smerujúce do Austrálie.

V Bruseli firmu obviňujú, že potajomky vyrába vakcíny, ktoré potom ukladá do skladov a neskôr ich plánuje predať za vyššiu cenu, ako vyrokovala s Bruselom. Preto vraj nestíha plniť objednané dodávky.

Súvisiaci článok Veľký prehľad vakcín proti Covid-19: Účinnosť, vedľajšie účinky a dávkovanie Čítajte 

„Medzi tým, čo sa naisto vyrába v Európe a čo sa dodáva do Európy, je obrovský rozdiel,“ cituje Politico nemenovaného bruselského predstaviteľa, podľa ktorého Komisia firme nedôveruje. „Nevieme, kde sa končí tento rozdiel.“

O tom, že spomínaný obchodný spor o vakcíny v skutočnosti nie je medzi Bruselom a Britániou, ale medzi Bruselom a britsko-švédskou firmou, hovorí pre britské Sky News aj nemenovaný úniový diplomat. „Začali sa s ľudskými životmi hrať na Boha. Sľúbili veci, ktoré nevedia plniť, a teraz zomierajú ľudia,“ vyhlásil.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nedôvera dostáva aj paradoxnú podobu – v chladničkách európskych štátov sa hromadia vakcíny AstraZeneca. Tá sa totiž podáva v dvoch dávkach v rozostupe desiatich týždňov a krajiny sa obávajú, že ak by si druhú dávku neodložili, ale okamžite by očkovali viac ľudí, druhej dávky by sa ľudia už nemuseli dočkať.

Američania aj Briti sú v tomto oveľa flexibilnejší, lebo zatiaľ problémy s dodávkami nemajú.

„Ak by sme dôverovali firme, že splní svoje sľuby, nemuseli by sme konať tak opatrene. My však jednoducho nevieme, či a kedy dostaneme niečo s logom AstraZeneca,“ povedal SkyNews diplomat jedného z členských štátov.

Vzťahom s firmou, na ktorú sa mnohé európske štáty spoliehajú, nepomohla ani nedôvera, ktorá vznikla po tom, ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko či Španielsko pozastavili očkovanie vakcínou AstraZeneca, lebo sa objavili prípady ľudí, ktorí krátko po vakcinácii zomreli.

Nedôvera voči očkovaniu sa v Únii prejavovala už pred rokom, no (ako sa ukázalo neskôr) nepodložené pochybnosti okolo vakcíny AstraZeneca ju zvýšili aj medzi ľuďmi, ktorí vo všeobecnosti vakcínam dôverujú, no konkrétne britsko-švédskej nie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nepomohlo ani vyhlásenie Európskej liekovej agentúry, že vakcína je bezpečná. Dôveru nezvyšovalo ani počiatočné rozhodnutie neočkovať vakcínou starších ľudí či vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že AstraZeneca je „kvázi neúčinná“.

Politika verzus veda

Odborníci politikom vyčítajú, že o prerušení očkovania nerozhodli podľa vedeckých dôkazov, ale v záujme toho, aby im neklesla popularita.

Christian Drosten, ktorý vedie virologický inštitút v berlínskej nemocnici Charité a je jedným z hlavných poradcov nemeckej vlády pre pandémiu, si takisto myslí, že Nemecko nemalo očkovanie prerušovať. Každý deň bez očkovania môže znamenať zbytočné úmrtie na covid-19.

„Politici alebo ministerstvo si musia uvedomiť, že tu máme pandémiu a musíme brať do úvahy napríklad aj následky, ktoré vzniknú, keď ľudí prestaneme pri nastupujúce tretej vlne očkovať,“ povedal vo svojom podcaste podľa denníka Financial Times.

Súvisiaci článok V očkovaní budeme na chvoste. Čo sme pokazili a dá sa to opraviť? (otázky a odpovede) Čítajte 

Opatrná politika sa potom preniesla v poklese dôvery aj na občanov, ako zmerala britská výskumná agentúra YouGov. V súčasnosti 61 percent Francúzov nepovažuje vakcínu AstraZeneca za bezpečnú, v Nemecku je to 55 percent, v Španielsku 52 percent, v Taliansku 43 percent.

Len v týchto štátoch sa pritom touto vakcínou očkuje asi polovica všetkých zaočkovaných. Z Británie podobné vyhlásenia neprichádzali a dôvera vo všetky vakcíny ostáva vysoká.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Črtá sa nádej?

Napriek napätiu sa pomaly črtá nádej, že vakcinačná kampaň a spory okolo by sa nemuseli skončiť až tak zle. V stredu vydali Londýn a Brusel vyhlásenie, že by sa Briti mohli vzdať niekoľkých vakcín v prospech kontinentu a mohli by sa tiež podieľať na rozšírení výroby továrne v Leidene, aby boli vakcíny dostupnejšie na oboch stranách Lamanšského prielivu.

Britský minister zdravotníctva Matt Hancock však zdôrazňuje, že táto ponuka by prestala byť aktuálna, ak by Únia naozaj zakázala vývoz vakcín z tovární na svojom území. „Verím tomu, že voľne obchodujúce krajiny by mali ctiť dohody,“ povedal podľa Financial Times.

AstraZeneca doteraz dodala do Británie v prvom štvrťroku toľko vakcín, koľko sa zaviazala, kým Únii len štvrtinu. Hancock pripomenul rozdiel medzi zmluvou, ktorú má firma s Úniou, a tou, ktorú má s Londýnom.

„V tej ich sa píše o naväjčšej snahe dodávať, my máme exkluzivitu,“ povedal. „Náš kontrakt poráža ten ich, hovorí sa tomu zmluvné právo, také jednoduché to je.“

Napätie môžu zmierniť nové vakcíny, ktoré by mala v najbližších týždňoch až mesiacoch odobriť Európska lieková agentúra. Aj súčasní výrobcovia rozširujú svoje kapacity, podobne ako sa to plánuje v Leidene.

„Myslím si, že celý príbeh európskej očkovacej stratégie ešte nepoznáme. Úspech nášho plánu sa nemôže posudzovať na začiatku procesu, ale na jeho konci,“ povedal ešte vo februári v Deutsche Welle podpredseda Európskej komisie Margaritas Schinas.

Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na Filipínach sa najradikálnejší veriaci na Veľký piatok sebabičovali

Podobné extrémne prejavy zbožnosti katolícka cirkev odmieta.


TASR
Ilustračné foto.

Zahynuli civilisti aj armádny personál.


TASR
Atény (ilustračné foto).

Úrady zatiaľ nehlásili žiadne zranenia ani škody.


TASR

K obnoveniu financovania môže dôjsť v prvej polovici apríla.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Lavička Nitry v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Nitrania v 6. zápase v Poprade predviedli famózny obrat z 0:3 na 4:3.


SITA
Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
Momentka zo zápasu Ferencváros Budapešť - Tatran Prešov.

Stovka fanúšikov Prešova sa postarala o búrlivú atmosféru aj v Budapešti.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu