V Británii očkovanie prebieha úspešne, lebo vláda od začiatku vie, že toto je jediná cesta z pandémie a pripravovala sa na to, hovorí v rozhovore pre SME britský veľvyslanec na Slovensku NIGEL BAKER. Pomohlo podľa neho aj to, že politici a vplyvné osobnosti nešírili dezinformácie o očkovaní a vďaka tomu ľudia veria vakcínam, ktoré dostali od regulátora zelenú.
V rozhovore tiež vysvetľuje postoj Londýna k plánovanému európskemu zákazu vývozu vakcín, k obvineniu z porušovania odchodovej dohody s Európskou úniou, plánovanú budúcu úlohu v Británii vo svete a zelené iniciatívy, ktoré budú tento rok v britskej politike kľúčové.
Brexit sa podľa neho vyvíja lepšie, ako sa očakávalo. "Museli sme čakať, že pri toľkých zmenách budú nejaké problémy," hovorí o radoch, ktoré sa objavujú na hraniciach.
Británia zvláda očkovanie ako jedna z najúspešnejších krajín sveta. V čom je to?
Británia zaočkovala prvou dávkou už polovicu dospelých Čítajte Očkovanie zjednotilo celú krajinu, na čo som hrdý. Jedno z kľúčových rozhodnutí bolo, že vláda sa už pri prvej vlne, ktorá bola pre nás veľmi náročná, rozhodla, že jedinou cestou z krízy budú vakcíny.
Od začiatku tak pracovala s firmami a vedcami, a investovala peniaze daňových poplatníkov, viac ako 800 miliónov libier, do vývoja a distribúcie vakcíny. Keď sme potom mohli začať očkovať, boli pripravené zmluvy na dodávky a jasný plán. Nemali sme mnoho rôznych kategórií zaočkovaných, len tri – zdravotníkov, ľudí vo vyššom veku alebo s chronickými chorobami.
Prioritným cieľom bolo ochrániť zdravotnícky systém pred kolapsom, čo sa prejavilo. Čím viac ľudí sa zaočkovalo, o to menej ich končilo v nemocniciach a menej ich na covid-19 umieralo. Teraz je zaočkovaná viac ako polovica dospelej populácie a ideme ďalej.
Na Slovensku je problém s tým, že mnoho ľudí vakcínam vôbec nedôveruje a nechce sa dať zaočkovať. V Spojenom kráľovstve to tak nie je?
Mali sme šťastie, že veľká časť ľudí od začiatku vakcínam dôverovala. Od všetkých politikov prichádzali jasné odkazy. Akákoľvek vakcína bude schvaľovaná, bude sa tak diať regulovane v prísnom hodnotiacom procese. Takže ľudia sa nemusia obávať, ktorú vakcínu si nechajú pichnúť, pretože proces autorizácie garantuje bezpečnosť. Bezpečné sú všetky schválené vakcíny a občania tomu dôverujú, nevyberajú si jednotlivé vakcíny.
Dezinformačná scéna na Slovensku šíri o vakcínach rôzne klamstvá a tým znižuje dôveru občanov v ne, v Británii tento problém nie je?
Poznáme to a môj osobný postoj je, že šíriť dezinformácie, ktoré odrádzajú ľudí od očkovania zachraňujúceho životy, je trestuhodné. Rizikom sú tiež mätúce vyjadrenia verejných osobností.
O to dôležitejšie je falošné správy vyvracať. Je absurdné, že niekto dôveruje niečomu neoverenému, ale nedôveruje látke, pri ktorej je dokázané, že je bezpečná. Viem však, že ľudia často podliehajú dezinformáciám.
Európska únia zvažuje, že zakáže vývoz vakcín AstraZeneca vyrábaných v Holandsku do Británie. Aký je postoj Londýna?
Dodávateľský reťazec vakcín je veľmi komplexný, každá továreň na vakcíny dováža materiály z rôznych miest. Aj továreň v Holandsku využíva materiály dovážané spoza hraníc vrátane Británie. Preto tu nemôže mať miesto vakcínový nacionalizmus, teda myšlienka, že konkrétna továreň bude vyrábať len pre konkrétne územie. To komplikuje situáciu každému. Britská vláda presadzuje zvyšovanie výroby všade a otvorený tok dodávok.
Objavujú sa špekulácie, že tento zákaz má byť ďalšou formou trestu niektorých politikov Únie za brexit.
Špekulácií je mnoho, ale ak to tak niekto berie, je to nezmyselné a nebezpečné. Pandémia dostala politikov na celom svete pod veľký tlak a teraz majú možno pocit, že musia reagovať najmä na svoje domáce publikum. Aj médiá ich tlačia do toho, aby niečo urobili, obmedzovať tok tovarov je však veľmi krátkozraké.
Už čoskoro navyše budeme mať v celej Európe dostatok vakcín. Produkcia sa zrýchľuje, prichádzajú nové vakcíny Novavax a Johnson & Johnson. Musíme len vydržať a nepodľahnúť takýmto krátkodobým pokušeniam. Sme v tom spoločne, vyriešme problém spoločne.
Nigel Baker (54)
- Vyštudoval históriu na Cambridgeskej univerzite, počas života v Taliansku písal o európskych dejinách 18. storočia.
- Ako diplomat pôsobil v 90. rokoch v Prahe aj v Bratislave.
- Ako veľvyslanec pôsobil v Bolívii či vo Vatikáne.
- Veľvyslancom v Bratislave je od augusta 2020.
Čoskoro ubehnú prvé tri mesiace od konca prechodného obdobia po brexite, keď sa vzťahy s Úniou začali riadiť novou obchodnou dohodou. Na hraniciach sa objavujú rady, Európska únia sa vyhráža žalobou na európskom súde. Ako toto obdobie hodnotíte?
Takéto problémy sa očakávali v prvých mesiacoch absolútne novej situácie, ktorá si vyžaduje nové hranice, nové dokumenty, novú byrokraciu, nové spôsoby myslenia. Rady na hraniciach sú podľa mňa menšie, ako sme sa obávali. Ľudia sa teraz pre pandémiu aj tak veľmi nepresúvajú.
Kľúčové je, že prebiehajú rokovania o zavádzaní nových pravidiel a že odchodová dohoda zaručuje práva pre ľudí, z čoho ťaží stotisíc slovenských občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve. Európsku komisiu v týchto rokovaniach zastupuje Slovák, Maroš Šefčovič. Veľa sa hovorí o menších problémových veciach technického charakteru, ale vo všeobecnosti to podľa mňa prebieha dobre.
Sťažujú sa vám slovenské alebo britské firmy, že sa dostávajú do problémov, lebo im brexit narušil dodávateľské reťazce?
Ani nie. Ambasáda vopred s firmami komunikovala, britská vláda zverejnila všetky informácie na webe aj v slovenčine. Najmä pre automobilky je dôležité, že sme pred koncom roka dosiahli dohodu o obchodných vzťahoch. Tvoria veľkú časť vzájomného obchodu a ten teraz pokračuje bez výraznejších prerušení. Niektoré firmy prevážajúce balíky medzi slovenskou komunitou v Británii a Slovenskom možno čakajú, čo sa bude diať, lebo sa mení byrokracia, ale aj to sa už vracia do normálu.
Keď sa napríklad v lete začne voľnejšie cestovať, môžu sa slovenskí občania spoľahnúť, že ak sa nechajú zaočkovať napríklad ruským Sputnikom V, budú im to uznávať aj v Británii?
Podľa mňa to nebude až tak záležať od Spojeného kráľovstva, ale od toho, ako bude vyzerať vakcinačný pas Európskej únie. Odhadujem, že vstup na britské územie bude podmienený vakcínou, ktorá prešla schvaľovaním prísneho a spoľahlivého regulátora.
Európskou liekovou agentúrou?
Tú jednoznačne môžeme označiť za prísnu a spoľahlivú organizáciu. Preto je dôležité, aby jej schvaľovaním prešli všetky v Európe používané vakcíny vrátane Sputnika V.
Probritskí ozbrojenci odstupujú od severoírskej mierovej dohody Čítajte Európska komisia spustila proces žaloby za porušenie dohody v oblasti severoírskeho protokolu. Ten mal fungovať už po troch mesiacoch, vláda to posunula na začiatok októbra. Toto nie je problém?
Severoírsky protokol má veľmi špecifický cieľ – zabezpečiť prežitie Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktorá ukončila tri desaťročia nepokojov medzi republikánmi a lojalistami, a zachovať priepustnosť hranice s Írskom pri zotrvaní územia v Spojenom kráľovstve.
Dočasný odklad platnosti veľmi špecifického pravidla je podľa nás pragmatický, adekvátny a zákonný, v opačnom prípade by mohli byť ohrozené napríklad dodávky potravín, čo by veľmi poškodilo miestne komunity. Na druhej strane Európska únia vedie asi osemsto podobných procesov proti členským štátom, nie je to teda také neobvyklé.
Lojalistické paramilície nedávno oznámili, že už dohodu nepodporujú. Neohrozuje toto rozhodnutie fungovanie dohody?
Je to nebezpečné. Väčšina ľudí v Severnom Írsku však Veľkopiatkovú dohodu podporuje, vidia, že mier prináša lepší život, pomáha ekonomike.
Obávam sa, že na oboch stranách budú vždy extrémisti, ale netvoria väčšinu. A britská vláda pevne stojí za dohodou, ktorá prináša osoh väčšine ľudí v Severnom Írsku.
Pred pár dňami britská vláda zverejnila správu o svete po brexite a britskej pozícii v ňom. Čo sa tam píše o vzťahoch so Slovenskom a s Európskou úniou?
Správa naznačuje, kde bude Británia a svet v roku 2030. Spojené kráľovstvo je tam označené za európsku krajinu s globálnou perspektívou. Ostane v rámci NATO garantom európskej bezpečnosti vrátane bezpečnosti Slovenska. Správa tiež zvýrazňuje nutnosť spojenectiev v rámci Európskej únie, konkrétne sa spomína Francúzsko, Nemecko či Poľsko.
Slovenská vláda nedávno zverejnila vlastnú bezpečnostnú stratégiu a tieto dva dokumenty majú mnoho spoločného. Napríklad v zahraničnej politike obe zdôrazňujú demokratické hodnoty, právny štát, voľný obchod, ľudské práva. Spoločný je aj dôraz na euroatlantický rozmer bezpečnosti, podobne sa chápu globálne hrozby zo strany Ruska či Číny.
Európska únia, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Kanada v pondelok spoločne zaviedli sankcie proti Číne za útlak Ujgurov, teda za porušovanie spomínaných hodnôt. Môžeme podobnú spoluprácu očakávať aj v budúcnosti aj po britskom odchode z Únie?
Čína trestá slovenskú europoslankyňu, Nemcom pripomína holokaust Čítajte Áno, a bol to dobrý príklad modernej diplomacie v praxi. Všetci sme zaviedli zákony na trestanie porušovania ľudských práv na spôsob amerického takzvaného Magnitského zákona.
Ukázali sme, že hrozby chápeme rovnako a jasne sme dali najavo, že otrasné zaobchádzanie s celým etnikom, ako sa to deje Ujgurom v Číne, nemôžeme len tak prejsť mlčaním.
Na konci roka sa v Glasgowe koná klimatická konferencia COP26. Keď bola v roku 2015 v Paríži, Francúzi ju brali ako národný záujem a intenzívne ju propagovali. Môžeme niečo podobné očakávať aj tento rok od vás?
Áno, britská vláda označila boj s klimatickou zmenou za globálnu prioritu číslo jeden pre rok 2021. Ak sa v tomto neposunieme, svet bude neobývateľným miestom, zmiznú celé krajiny. Ako predsedajúca krajina COP26 sme zvýšili financovanie boja s klimatickou zmenou či pomoc krajinám, ktoré nemajú vlastné zdroje, aby sa vedeli prispôsobiť.
Chceme tiež vyrokovať plán, ako postupne znížime emisie uhlíkových plynov do roku 2050 na nulu, aby sme mali niečo konkrétnejšie ako len konečný cieľ. Veľmi pomôže, že k dohode sa vrátili Spojené štáty a očakávame ambiciózne záväzky aj od štátov ako Čína alebo Rusko.
Len vtedy, ak dodržíme cieľ neutrality v roku 2050, sa budeme vedieť priblížiť k cieľu oteplenia do 1,5 stupňa oproti predindustriálnemu obdobiu, ktorý sme si určili v Paríži.
A zrejme je toto jedna z posledných šancí.
Áno, o desať rokov už môže byť neskoro a zmeny budú nezvratné. Parížsky summit bol v tomto smere úspechom a nechceme prísť o energiu, ktorá vtedy vznikla.
Čo tieto iniciatívy znamenajú pre britskú ambasádu v Bratislave?
“Odhadujem, že vstup na britské územie bude podmienený vakcínou, ktorá prešla schvaľovaním prísneho a spoľahlivého regulátora.
„
Spustili sme iniciatívu Race to Zero (Cesta k nule, poznámka redakcia), budeme pracovať s rôznymi sektormi, aby okrem problémov súvisiacich s bojom s klimatickou zmenou videli aj príležitosti. Zapájame nielen štáty, ale aj podnikateľov, občiansku spoločnosť, univerzity, mestá, aby sa tiež zaviazali vo svojom prostredí k uhlíkovej neutralite.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Kancelária prezidentky Zuzany Čaputovej sa k tomu už zaviazala a chce ju dosiahnuť do roku 2030. Ak sa pridá niektorá firma alebo organizácia, pomôžeme napríklad radami, ako uhlíkovú neutralitu dosiahnuť.
Ako zatiaľ oslovené organizácie reagujú?
Okrem prezidentky sa k tomu pozitívne postavili firmy ako Tesco, AstraZeneca aj slovenské firmy či banky. Dôležitú úlohu môžu zohrať univerzity aj študenti. Parlament sa zaoberá petíciou za klímu, čo je najúspešnejšia petícia v histórii Slovenska. Myslím si, že Slováci si uvedomujú vážnosť situácie. Je to dlhodobý program, ale prvé výsledky môžeme vidieť veľmi skoro, či už pôjde o čistejšie prostredie, alebo viac zelene.
Všetko o koronavíruse a ochorení COVID-19
- Covid Automat: Tabuľka s aktuálnymi opatreniami a zákazmi
- Všetko o očkovaní vakcínou proti Covid-19 na Slovensku
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
